Ústav včelárstva si chce posvietiť na kvalitu vosku
S Ing. Ľubicou Rajčákovou, PhD., vedúcou Ústavu včelárstva v Liptovskom Hrádku sme sa rozprávali o projektoch, na ktorých zamestnanci ústavu pracujú a tiež o tom, na aké projekty sa plánujú zamerať v blízkej budúcnosti.
OTÁZKA: Aké máte plány pre budúci rok pokiaľ ide o nové výskumné projekty? Načo sa chcete, chystáte zamerať?
ODPOVEĎ: V súčasnosti pripravujeme tri projekty výskumu a vývoja, ktoré v čase vydania tohto časopisu už budú podané v Agentúre na podporu výskumu a vývoja. Dva z pripravovaných projektov budú základným výskumom a jeden aplikovaným.
V rámci aplikovaného výskumu by sme sa chceli zamerať na riešenie problematiky kvality včelieho vosku na Slovensku, pretože sa do praxe dostáva vosk obohatený o rôzne falšovadlá, ktoré v konečnom dôsledku výrazne znižujú jeho kvalitu a komplikujú včelárenie. Pri riešení tohto projektu by sme sa chceli zamerať na odber vzoriek medzistien vo výrobniach medzistien ale aj od radových včelárov za účelom zistenia možných prímesí (stearín, parafín, živočíšne tuky) FTIR analýzou.
Formou základného výskumu by sme sa chceli venovať problematike vplyvu skladovania medov na ich kvalitu pomocou fyzikálno-chemických, mikrobiologických a molekulárno-genetických metód a tiež problematike využitia niektorých včelích produktov vo výžive zvierat, resp. ľudí.
Získať APVV projekt nie je jednoduché, preto dúfame, že aspoň jeden z nich bude úspešný a umožní nám riešiť tieto zaujímavé otázky.
OTÁZKA: Okrem výskumnej činnosti je vašim poslaním aj uchovávať genofond kranskej včely karpatského typu – ako táto snaha vyzerá v praxi?
ODPOVEĎ: Pri tejto otázke si musíme uvedomiť jednu základnú vec. Ak nedokážeme uchovať genofond kranskej včely karpatského typu, tak dôjde k nekontrolovanému prekríženiu a o túto čistú líniu prídeme. Je to nezvratný proces. Naše miestne línie, teda aj kranka karpatského typu, sú vyhľadávané a žiadané v celej Európe. Nie je problém s odbytom našich matiek. Tieto „čistokrvné“ včelstvá sú našim podmienkami dokonale prispôsobené. Vykazujú vlastnosti, o ktoré sa pri plemenitbe včiel vieme oprieť.
Naša kranka karpatského typu je najviac, teda najlepšie aklimatizovaná na podmienky Karpát, a to hlavne kvôli tomu, že na Slovensku žije už státisíce rokov. Je to naša pôvodná včela, ktorá vyniká svojimi typickými vlastnosťami oproti zahraničným plemenám a líniám. Je mierna oproti napr. nigre, veľmi dobre prezimováva, znáša dlhé a kruté silné zimy a chlad, je odolnejšia voči nozéme, oproti južnejším plemenám a je dokonale prispôsobená našej flóre. Tu na Slovensku má silný jarný rozvoj, a je preto problematickejšie ju udržať bez rojenia. Táto schopnosť však našim včelárom vyhovuje, pretože pomáha pri zvyšovaní počtu včelstiev, tvorbe odložencov a následne aj prípadnému predaju odložencov.
Praktický priebeh diania, akým sa naša línia kranky v praxi udržiava, sa pokúsim vysvetliť veľmi zjednodušene. Každý, kto chce na Slovensku oficiálne rozchovávať matky, musí vstúpiť do Združenia chovateľov včelích matiek slovenskej kranskej včely. Následne mu je urobená kontrola včelnice, kde sú odobraté vzorky včiel na zistenie príslušnosti ku kranskej rase. Ďalej je povinný zaobstarať si plemennú matku z uznaného šľachtiteľského chovu, v ktorom sa čisté línie udržujú insemináciou. Celý proces rozmnožovania tejto včely je teda pod kontrolou. Štát, resp. ministerstvo pôdohospodárstva, si uvedomuje nevyhnutnosť potreby zachovania čistej línie tejto včely, preto chov a plemenitbu kranskej včely chovanej na SR finančne podporuje.
Celý článok s Ing. Ľubicou Rajčákovou PhD. si budete môcť prečítať v nultom čísle časopisu Dymák, ktoré vyjde začiatkom decembra 2019.
