Straty včelstiev na Slovensku počas zimy 2022/2023 dosiahli 13,15 %

V tomto roku sa na Slovensku uskutočnil 13. ročník sledovania zimných strát včelstiev podľa spoločnej metodiky odborného včelárskeho konzorcia COLOSS.

Zatiaľ čo v predchádzajúcej sezóne 2021/2022 bola situácia na Slovensku celkom priaznivá s priemernými úhynmi 7,41 %, počas poslednej zimy sa zimné straty včelstiev o čosi zvýšili na úroveň 13,15 %.

Pri zbere a vyhodnocovaní údajov preferujeme označenie „straty včelstiev“ namiesto „úhyny“, pretože do „strát“ možno zarátať aj včelstvá, ktoré síce prežili, ale nie je možné ich na jar zachrániť inak, ako spojením s iným včelstvom. Do „strát“ včelstiev teda radíme jednak včelstvá uhynuté, ďalej včelstvá s problematickými matkami a včelstvá stratené v dôsledku prírodných živlov, ako napr. udusením snehom, pádom stromu, vandalizmom, nehodami a pod. Ak to „vyseparujeme“ do jednotlivých z troch kategórií zimných strát, tak úhyny včelstiev „v pravom slova zmysle“ tvorili uplynulú zimu 9,75 %, a včelstvá preživšie, avšak s neriešiteľným problémom na strane matky ďalších 2,37 %, počet včelstiev stratených v dôsledku prírodných živlov bol 1 %.

Do dotazníkového prieskumu sa zapojilo celkovo 495 včelárov, priemerné straty včelstiev sa podľa krajov pohybovali od 7,37 % (Trenčiansky kraj) po 19,22 % (Trnavský kraj). Zistené údaje podľa krajov sú sumarizované v tabuľkách 1 a 2 a grafe 1.

V grafe 2 sú celkové straty rozdelené podľa jednotlivých príčin, teda straty v dôsledku neriešiteľných problémov na strane matky, straty zapríčinené nehodami a vandalizmom a včelstvá uhynuté z rôznych príčin. V tejto tabuľke uvádzame aj počet včelstiev, ktoré našli na jar včelári zoslabnuté – ich priemerný počet na Slovensku dosiahol 12,54 % zo všetkých prezimovaných včelstiev, čo je tiež nárast oproti minulej sezóne, keď sa pohyboval na približne 8 % úrovni.

Aj z tohoročných výsledkov je zrejmé, že na úhynoch včelstiev, príp. znižovaní ich životaschopnosti sa podieľa mnoho faktorov, pričom ani jeden z nich nie je zodpovedný za všetky úhyny v určitom časovom úseku a v určitom regióne. Ak by bola príčina jednotná, výskyt uhynutých včelstiev by vykazoval jasnú spätosť s konkrétnym regiónom, krajinným typom, spôsobmi liečenia klieštikovitosti, a pod. Zvyčajne sa na stratách včelstiev podieľa viacero faktorov, ktoré sa navzájom ovplyvňujú.

Počet zúčastnených respondentov v jednotlivých krajoch Slovenska neumožňuje urobiť štatisticky jasné závery, aj v predchádzajúcich ročníkoch sme však zaznamenali vyššie straty na stanovištiach obklopených intenzívne obhospodarovanou ornou pôdou so zníženou biodiverzitou krajiny.

Autor: doc. Róbert Chlebo, Ústav chovu zvierat, SPU v Nitre

Celý článok aj s podrobnejším rozborom príčin úhynov nájdete v letnom dvojčísle časopisu Dymák, ktorý nájdete v obchodoch a prípadne vo svojich schránkach začiatkom júla. Dovtedy je vám k dispozícii Dymák č. 6 a predchádzajúce čísla vydané od roku 2020.