Stav zavčelenosti Slovenska
Iste každý včelár spozornie, keď sa v blízkosti stanovišťa jeho včelstiev objavia cudzie úle nového, prípadne kočujúceho včelára. Okrem oprávnenej otázky na zdravotnú kondíciu nových susedov a potenciálneho rizika prenosu chorôb na vlastné včelstvá je ďalšou obavou zníženie medného výnosu.
Problematika zavčelenosti, či prevčelenosti územia je komplexná a závislá nie len od jednoduchého pomeru plochy doletu a počtu včelstiev, či nebodaj počtu včiel. Ďalšími parametrami, ktoré je potrebné posudzovať sú aj aktuálny zdroj nektárovej znášky alebo medovice, či výnosnosť tohoto zdroja, závislého od typu plodiny, aktuálnych zrážkových i teplotných pomerov. Špecifikom je aj členitosť nášho krásneho Slovenska, kedy doslova vzdialenosť pár desiatok kilometrov vytvára úplne iné podmienky, výrazne pozitívne alebo negatívne ovplyvňujúce dané územie.
Predtým ako budeme prezentovať konkrétne čísla a uvedieme niekoľko vysvetľujúcich informácií, uvedieme pár zaujímavých faktov. Koncom roka 2023 bol najväčší počet evidovaných včelstiev 1.016 v katastrálnom území Komárno, pričom na km2 plochy územia to predstavuje priemerne 12,7 včelstiev na km2. Druhým najpočetnejší územím bolo územie Kolárova, kde bolo evidovaných 936 včelstiev a priemer na km2 bol 8,9 včelstva. Avšak najhustejšie zavlčeleným katastrálnym územím v roku 2023 bolo územie Zlatno, okres Poltár, ktoré má však len 0,36 km2. Pri tejto ploche sme sa dopočítali k hodnote až 157,8 včelstva na km2.
Pri študovaní problematiky prevčelenosti, diskusií s ďalšími priateľmi včelármi sme sa dopracovali k rôznym pohľadom, názorom a teda aj k subjektívnym premenným, ktoré však nie jednoznačne a jednotne určovali zázračnú hodnotu, kedy je dosiahnutá, či dokonca prekročená hodnota optimálnej zavčelenosti, či až prevčelenosti územia. Je však možné sa dopracovať k určitým odporúčaniam. V dostupnej literatúre napr. Včelařství (1) je uvádzaný optimálny počet včelstiev na stanovišti v ovocných sadoch a na väčších lánoch entomofílnych plodín pravidelne po 20 včelstiev a na lesnom stanovišti pri medovicovej alebo nektárovej znáške z agátu a malín do 50 včelstiev.
Napriek zložitosti danej problematiky sa v tomto článku budeme ďalej zaoberať len pomerom počtu včelstiev k veľkosti územia, na ktorom sú registrované a ktorého sú súčasťou. Avšak už aj takéto zjednodušenie má stále svoje úskalia. Ak by sme sa chceli pozrieť na štatistiky o priemernom počte včelstiev v okolitých krajinách Slovenska, prípadne v rámci ďalších krajín európskeho priestoru sú dostupné rôzne štatistiky s rozdielnymi hodnotami. Okrem rôzneho zdroja informácií zohráva rolu napr. aj termín, k akému je početnosť určovaná. Je logicky veľký rozdiel, či je početnosť včelstiev v danom roku určovaná na jar, či na jeseň. Taktiež nezanedbateľným parametrom je tiež to, či v tej ktorej krajine je povinná registrácia včelstiev alebo je početnosť určovaná odhadom národných včelárskych združení a spolkov. Predpokladáme, že pri povinnej registrácií by mali byť údaje presnejšie, avšak nebuďme naivní. Presnejšie dáta neznamená dáta úplné a aj pri povinnej registrácií sa vždy vyskytne určitý počet rebelujúcich alebo neznalých „včelárskych partizánov“, schovávajúcich svoje lietajúce poklady pred okolitým svetom.
Podľa údajov pravdepodobne z roku 2016, uvádzaných v publikácii Podmienky rozvoja Včelárstva na Slovensku (2) vydanej v roku 2017 bola priemerná zavčelenosť územia Európskej únie nerovnomerná, v priemere 4,2 včelstiev na 1 km2. Najvyššiu hustotu dosahovali podľa týchto údajov v Maďarsku a Grécku (cca 10 včelstiev na 1 km2).
Autori: Ing. Ján Dobeš, CSc. a Ing. Martin Zajíček
Celý článok nájdete v časopise Dymák č.1/2024
