Prenášajú včely oplodnené vajíčka?

Včely vraj dokážu preniesť oplodnené vajíčko položené matkou do bunky na iný plást, či z plodiska do medníka alebo dokonca priniesť oplodnené vajíčko z iného úľa! Takéto tvrdenia sa sporadicky vyskytovali už v starších včelárskych časopisoch z minulého storočia, dnes sa objavujú v internetových diskusiách a každý si občas priloží polienko aby vatrička nevyhasla a diskusia na túto tému pokračovala.

Ako to teda v skutočnosti je? Sú včely naozaj schopné preniesť oplodnené vajíčko položené matkou na iné miesto a dochovať si z neho novú matku či včelári sú len výmyselníci, ktorí chcú byť zaujímaví?

Argumenty tých včelárov, ktorí prenesenie vajíčka obhajujú:

– natrafil som na materskú misku v medníku, v ktorej bolo vajíčko, plod žiaden, materská mriežka v žiadnom prípade nedovolila matke prístup do medníka

– v materskej miske v medníku bola larvička

– materská bunka v medníku bola zaviečkovaná

– v osirelom včelstve, kde už bol všetok plod vyliahnutý a nebol tam ani trúdí plod

som našiel jedinú zaviečkovanú materskú bunku

-do osirelého včelstva som pridal rámik s otvoreným plodom a materské bunky som našiel aj na vzdialenejších rámikoch

-preložil som nad mriežku do medníka plodový plást a po týždni som našiel v materskej bunke vajíčko

-vajíčko som objavil v niektorých umelých miskách, ktoré som dal „ovoňať“ do štartéra – a matka tam stopercentne nebola

To, že včelie vajíčka a larvy skutočne nachádzame v materských kolískach či larvičky a imága v otvorených a zaviečkovaných materských bunkách na miestach kde sa nemohla dostať matka je pravda.

Každý kto včelári dlhší čas sa stretol už s javmi, ktoré je dosť ťažko vysvetliť. Ale ako hovorieval môj včelársky priateľ Tóno, včelár ak si chce vysvetliť dianie vo včelstve musí rozmýšľať v súlade so svojimi skúsenosťou a získanými vedomosťami. Preto by som na argumentáciu k tejto téme, rád použil jeho vysvetlenie, ktoré mi vždy bolo sympatické.

Tóno hovoril – vo svojej praxi som sa s týmto zjavom viackrát stretol. To ale ešte neznamená, že vajíčko do medníka bolo prenesené včelou. Ak včelár objaví vajíčko, môže odprisahať, že matka sa nad materskú mriežku v jeho prípade nemohla dostať ale žiaden nemôže odprisahať, že to vajíčko je oplodnené. Môže byť z tohto vajíčka potenciálna, skutočná matka? Doteraz nebolo nikde hodnoverne zdokumentované a publikované, že matka sa vyliahla a oplodnila aj keď niektorí včelári tvrdia, že im nad materskou mriežkou začala klásť druhá matka. Skutočný dôkaz toho, že včely z materskej bunky do ktorej matka nepoložila vajíčko si vychovali matku schopnú oplodnenia by bol len vtedy, keď by bolo realizované pod dozorom nestranných pozorovateľov, na vedeckom pracovisku a výsledok by bol urobený opakovane, ale to sa doteraz nikde neuskutočnilo. Predsa len človek podlieha túžbe poznať pravdu a dokázať sám sebe , ako by to mohlo byť.

Ako si teda Tóno vysvetľoval objavenie sa vajíčka na nezvyklom mieste a v materskej bunke?

Vajíčka nekladie len matka, vajíčka dokážu klásť aj robotnice, v špecifických podmienkach (nízky alebo žiaden feromón matky alebo pred rojením, keď sa kŕmia navzájom) sa im aktivujú zakrpatené vaječníky, ktoré sú schopné produkovať vajíčka. Tieto „falošné matky“ ale dokážu položiť len neoplodnené vajíčka, z ktorých môže vzniknúť život ale len v samčej podobe, ako trúd. Ak falošná matka – robotnica položí vajíčko do materskej misky, ktorú včely často stavajú, tak včely larvičku kŕmia, materskou kašičkou, ale výsledok je vždy ten istý, vychovajú len trúda. Dôkazom je aj to, že aj v trúdicových včelstvách sa nachádza nielen postavená materská miska s vajíčkom ale dochádza aj k zaviečkovaniu materskej bunky. V týchto bunkách však Tóno vždy našiel dospelé imága trúdov.

Majú teda pravdu obhajcovia prenosu vajíčok, či Tóno?

Odpoveď na otázku či včely prenášajú oplodnené vajíčka nás núti sa zamyslieť – čo by viedlo včely k tomu aby v plodisku vybrali z bunky oplodnené vajíčko a preniesli ho do medníka s cieľom vychovať tam ďalšiu matku? Predsa ak sa rozhodnú na výmenu matky tak to robia v plodisku. Alebo pri plodovej skúške včely bez matky narazia materské bunky nad pridaným plodom ale podľa niekoho mienky ešte aj odtrhnú jedno prilepené oplodnené vajíčko z robotníčej bunky a prenesú o dva rámiky ďalej aby materskú bunku začali budovať tam? Dôvod? Včelie konanie má vždy nejaký dôvod! A čo vajíčka položené v miskách na prelarvovanie, tie včely odkiaľ priniesli keď v úli nie je matka, z iného úľa ? Stotožňujem sa s názorom Tóna, vajíčka v materských bunkách sú od robotníc!

Osobne som zažil trúdi plod nad mriežkou v medníku, aj to že sa mi zrazu v medníku objavila „druhá matka“. Bolo to pri dadante kde mriežku som vložil nad vysoký rámik keď sa už v NN objavil na pár plástoch zaviečkovaný plod (bol všetok zaviečkovaný). Po nejakom čase som mal okrem matky pod mriežkou aj kladúcu matku v medníkoch. Preniesli si včely spopod mriežky oplodnené vajíčko do medníka a dochovali si druhú matku? Určite nie, ako som neskôr zistil, o dva úle ďalej sa mi nevrátila mladá matka z oplodňovacieho preletu. Keďže medzi tým zaviečkovaným plodom bol aj trúdy, nechal som otvorené očko na dolnom medníku a to mohla byť príčina zázraku a nie prenos vajíčka.

Jednoznačnú odpoveď na všetky naše otázky a príhody včelárov dávajú posledné zistenia ohľadne kladenia vajíčok robotnicami. Obecne sa tradovalo, že včely robotnice majú rozvoj vaječníkov a samotnú tvorbu vajíčok potlačenú pôsobením materského feromónu (kyselina 9-oxo-2-decenová) pričom čiastočne tlmivo pôsobí aj prítomnosť plodu a robotnice aktivizujú svoju schopnosť klásť vajíčka až pri dlhodobej absencii materskej látky teda pri neprítomnosti matky a plodu v úli. Pri analýze DNA vajíčok, ktoré sa nachádzali v trúdích bunkách na materskou mriežkou, sa však jednoznačne určilo, že nepochádzajú od matky nachádzajúcej sa v plodisku, ale od kladúcej robotnice. Tento jav, že robotnice neboli celkom „utlmené“ bol spôsobený geneticky, vyskytuje sa ojedinele ale môže byť dedičný cez trúdov. Bolo zistené že v niektorých včelstvách sa skoro vždy nachádzajú trúdice, teda robotnice, ktoré kladú vajíčka do trúdích buniek.

Pri výskumoch sa zistilo, že asi 4% trúdich vajíčok položených vo včelstve ktoré má kladúcu matku položili robotnice-trúdice, ale na základe chýbajúceho feromónu matky pri vajíčku ich ostatné robotnice odstraňujú z buniek požieraním. Napriek likvidácii neoplodnených vajíčok od kladúcich robotníc sa stane že nejaké vajíčko čističky nepostrehnú a tak bolo dokázané, že asi 1% z dochovaných trúdov pochádza od robotníc-trúdic. Ak vo včelstve už chýba matka aj plod, počet kladúcich trúdic sa výrazne zvýši a ostatné robotnice postupne rezignujú na odstraňovanie vajíčok, preto sa tam nájdu trúdie vajíčka v robotníčich bunkách ale aj v materských miskách.

Existencia kladúcich robotníc-trúdic vo včelstve s matkou a schopnosť robotníc klásť vajíčka aj do materských misiek (čo bolo už zdokumentované aj fotograficky) dávajú za pravdu Tónovi a vysvetľujú podľa môjho názoru všetky tie „prapodivné“ zážitky s prenosom vajíčka.

Tvrdenie že včely prenášajú oplodnené vajíčka je teda mýtus či HOAX!

Poznámka

Jednoznačne síce platí, že včely neprenášajú oplodnené vajíčka ale v kladení robotníc to tvrdenie že robotnice-trúdice kladú len neoplodnené vajíčka s polovičnou sadou chromozómov a preto sa môže vyliahnuť z neho len samec-trúd nie je 100%-né, pretože sa môže stať, síce výnimočne, veľmi výnimočne, že s ňou položeného vajíčka sa dochová jedinec ktoré má kompletnú sadu chromozómov. Zatiaľ ale nebola u nás exaktne potvrdená „thelytokia“, teda proces pri ktorom sa vyvinie samička s neoplodneného vajíčka. Často je však tento proces realizovaný u „kapskej“ včely (Apis mellifera capensis), keď jej robotnica vnikne do cudzieho úľa včely Apis mellifera scutellata, zabije matku, je schopná vylučovať materský feromón čím blokuje v kladení vajíčok ostané robotnice a potom ona sama bez oplodnenia je schopná vďaka spájaniu vajíčok produkovať diploidné samičky.

Autor: Ján Goro