J. Kolomý: Môj omyl č.1 – Tenkostenný úľ

Snáď o žiadnej inej téma včelári nediskutujú viac ako o hospodárení včiel s teplom. Večné a nekonečné diskusie uteplené, neuteplené úle sú toho dôkazom. Aj ja som si touto kapitolou prešiel po zmene režimu na začiatku podnikania v chove včiel, kedy bolo nutné vyrobiť rýchlo cca 400 úľov a rýchlo rozšíriť prevádzku. Módnym trendom sa stali tenkostenné úle, ktoré mali nesporné výhody v jednoduchosti výroby a boli podstatne lacnejšie. Bol som tiež ovplyvnený aj skúsenosťami zo zahraničia, kde sa tieto úle bez väčších problémov používali.

Môj prvý omyl bol, že som pri svojom rozhodovaní nevzal do úvahy, že včelárim v nadmorskej výške od 500 do 900 m, kde sú podstatne drsnejšie poveternostné podmienky. Tenkostenné úle som vyrobil a osadil včelstvá. Z minulej doby som mal v prevádzke 200 uteplených nadstavkových úľov a tak čoskoro prišlo tvrdé porovnávanie. Samozrejme súhlasím s názorom, že sa dá včeláriť aj v papierovej krabici a dokonca som si to aj vyskúšal, keď som prezimoval pár nepredaných odložencov v papierových prepravných kartónoch, ale dozeral som im na stav zásob a skoro na jar ich preložil do úľa a uteplil.

Slnko v lete je iné ako na jar

Na jar je nutné pamätať na využitie kalórií zo slnka, zaistiť pokiaľ možno rýchle preteplenie úľov, zvlášť pri uteplených úľoch, ktoré síce vďaka izolácii dobre držia teplo, ale na jar zase držia dlhšie zimu. Preto mojou chybou čo sa tepla týka, bolo umiestňovanie úľov do predchádzajúcich kočovných vozov, ktoré mali pevné steny a úle neboli osvetľované slnkom, pri tenkostenných úľoch to bola obzvlášť obrovská každoročná strata o cca 1/3 výnosu. Keď už včelstvá sú umiestnené vo voze alebo včelíne, je nutné, aby aspoň celá predná stena úľa bola prerezaná a oslnená.

Vtedy som tiež urobil ďalšiu chybu a to, aby som docielil rýchle prehriatie úľa na jar, tak som prednú stenu tenkostenných úľov natrel čiernou farbou. Na jar to bolo vcelku dobré, ale v lete dochádzalo k extrémnemu prehrievaniu, až dokonca dochádzalo k zosunutiu prvých rámikov v nadstavkoch. Dôsledok prehrievania tenkostenných úľov je pre včely náročný, tieto úle musia včely pri nevhodnom umiestnení na priamom slnku ochladiť na prevádzkovú teplotu a to so sebou nesie zvýšený výdaj energie včiel a tým logické straty na výnose. Dnes už by som sa k vozom a ani včelínom nevrátil a v prevádzke sme ich vyradili.

Letáče už nezužujem

Ďalšia chyba, ktorú som predtým robil vo vzťahu k teplu a celkovému režimu v úli, bola vo veľkosti letáča a jeho zužovanie na zimu. Dnes máme letáč rovnako veľký ako v plnom lete, tak aj v zime. Veľkosť letáčového otvoru je dôležitá pre všetky úle, u utepleného obzvlášť. Čím uteplenejší úľ, tým väčší musí mať letáčový otvor. Uteplený úľ nesmie na jeseň pôsobiť na chumáč, tak aby mal vyššiu teplotu, aby sa uvoľňoval, pretože uvoľnený chumáč rýchlejšie stráca teplotu a včely majú tendenciu ju neustále vyrovnávať.

Pomerne dlho mi tiež trvalo, kým som prišiel na to, že zužovať letáč na jar je veľký omyl. Ak je včelstvo pri jarnom plodovaní uteplené a ak má nedostatočne veľký letáč, potom nastáva v úli vlhko, plesnivejú zadné plásty v spodnom nadstavku a zvyšuje sa spotreba zásob. Včelstvo musí mať totiž pri plodovaní stálu teplotu 35 °C, čo je podmienené väčším trávením, prichádzajú prvé znášky a tým sa vyvíja viac pár, než včelstvo spotrebuje. Správne veľkým a chráneným letáčom sa pri dostatočne izolovanom a hermeticky bezprievanovom uzavretom úli vymieňa vzduch aj nadbytočné pary vzájomným prelínaním.

V plodovom telese je teplota smerom k stropu nižšia ako teplota smerom nadol, ktorá je vyššia. To znamená, že vzduch potrebný na dýchanie je nasávaný od vrchu chumáča a vydýchaný je tlačený smerom dole k letáču. Nadbytočná para sa zráža v najchladnejšom mieste, v našom prípade na letáči. Ak je letáč  nedostatočne veľký, musia včely zvyšovať vetranie a to znamená zvýšenie spotreby a vlhkosti. Aj z týchto dôvodov termoregulácie a z dôvodov monitoringu chorôb, sme už predtým všetky naše úle vybavili celozasieťovanými 12 cm vysokými podmetovými dnami.

Pri konštrukcii plošinových kočovných paliet pred nejakými 30 rokmi som vyriešil ďalšiu, i keď menšiu chybu v tepelných stratách. Tým, že sme úle postavili tesne vedľa seba, využili sme batériový efekt a zamedzili sme úniku tepla z bočných strán úľa.

Pod úľmi už tiež nevykurujem

Úplnou raritou medzi mojimi omylmi, na ktorú rád aj po 50 päťdesiatich rokoch spomínam, ja to, ako sme s kamarátom elektrikárom zostrojili dômyselné zariadenie, ktorým sme pomocou trafa a vykurovacích tyčí vykurovali na včelíne včelám ich príbytky s cieľom urýchlenia jarného rozvoja. Samozrejme pokus dopadol fiaskom bez akéhokoľvek hmatateľného úspechu a výsledku.

Dnes už viem, že poriadne silné a pripravené včelstvá, ktoré sa na jar riadne rozvíjajú, sa robia a utvárajú v lete predchádzajúceho roku. Na jar sa už potom nedá nič dohnať, ani kúrením ani podnecovaním. Ale tak, kto to neskúsi, neuverí.

Na záver, znovu podotýkam, že nikomu moje poznatky z praxe nevnucujem a nikoho sa nesnažím presvedčiť. Zámerne neuvádzam ani žiadne čísla o koľko sa so zlým hospodárením teplom môžeme pripraviť a na druhej strane koľko sme schopní na ušetrenej energii včelstiev zarobiť.

Keď hodnotím všetky moje včelárske úspechy a samozrejme aj neúspechy, čo sa oblasti hospodárenia s teplom pri chove včiel týka, tak jednoznačne si trúfam tvrdiť, že účelné nastavenie tepelných režimov vo včelstvách a úľoch prináša svoj silný efekt v podobe zvýšených výnosov medu, zlepšenia zdravotného stavu a tým podstatné zvýšenie ekonomiky včelárenia.

Autor: Ján Kolomý

O hospodárení včelstiev s teplom píše v časopise Dymák (11/2021 – 1/2022) aj člen jeho redakčnej rady Roman Hošek, včelár a pedagóg na SOUV Nasavrky.

Časopis Dymák vydávame už tretí rok. Ak sa vám naša práca a snaha páči, nájdete ho na tradičných predajných miestach a tiež si ho môžete objednať ako predplatiteľ cez formulár tu.

K predplatnému časopisu na rok 2022 si môžete doobjednať aj včelársky kalendár na rok 2022 s fotografiami zo súťaže Bee Press Photo a kalendáriom včelára od Tatiany Kamenskej.