Slepá ulička – včely a alkohol
Málokto dnes vie, že svetoznámy ruský apidológ Alexander Maxim Koževnikov sa nepreslávil len objavom žľazy umiestnenej pri žihadle na zadočku včely, ktorá je po ňom pomenovaná. Jeho ďalšie výskumy sú paradoxne oveľa zaujímavejšie a svet vedy obohacújúcejšie, než funkcia žľazy nesúca jeho meno. Tú by sme koniec koncov pod týmto názvom nepoznali, nebyť tragických okolností Koževnikovovej smrť spôsobnej tisíckami včelích žihadiel, ale nepredbiehajme.
Priateľ včelár Koževnikov sa ako milovník vína, piva, vodky a samohonky totiž hneď na začiatku svojej vedeckej dráhy rozhodol vyšľachtiť včely tolerantné voči alkoholickému zápachu včelára. Vo svojich poznámkach dokonca úspechom v tejto neľahkej úlohe podmienil svoje ďalšie zotrvanie v odbore apidológie a svojej domácej sa často v podnapitom stave vyhrážal, že so včelami skončí a vráti sa späť k plemenitbe dobytka. Našťastie pre včelárov a celý svet ale vo svojom úsilí vytrval.
Pre svoj chov alkohol-tolerantných včiel a včelích matiek si na úrovni F1 vybral včelstvo s matkou, ktorej predkami na úrovni F0 bola matka kranskej včely a matka plemena Buckfast. Koževnikov sa správne zameral na cielený rozchov trúdov tejto matky, u ktorej podľa Gusevovej krivky správne zaznamenal časť trúdov tmavých, časť trúdov farebných – červeno žltých a najväčšiu skupinu trúdov nesúcich genetickú vlastnosť oboch prarodičov.
Prvé úspechy
Samotnému chovu alkohol-tolerantných včiel a včelích matiek predchádzala dôkladná príprava. Koževnikov už na jeseň začal s macerovaním lipových rámikov vo vodke. Medzistienky pred natavením intenzívne máčal v samohonke a prvé výsledky sa dostavili … linia včiel z matiek 01 už zniesla jedno promile včelára bez väčšieho rozruchu.
Koževnikov povzbudený prvými úspechmi išiel však ďalej… do dymáku začal používať výlučne práchnivé drevo z vínnej révy pred tým oblievane azerbajdžanským koňakom… Zmeny zaviedol aj pri liečení včelstiev. Vďačíme mu preto za priekopníctvo v oblasti vynálezu formidolových doštičiek, kde však on namiesto dnešnej kys.mravčj využíval 25% roztok írskej brandy. Dnes čoraz viac obľúbený postrek včiel kys.mliečnou riešil Koževnikov roztokom šampanského a preslávil zančku Igritskoe. Samozrejme takisto pokvap kys.štavelovou riešil náš priateľ iným médiom, konkrétne Alpou. Pri jesennej fumigácii využíval podtácky – podpivníky z miestnej krčmy nasiaknuté pivom a zimné preliečenie aerosolom sa po dlhšom experimentovaní rozhodol definitívne zveriť ťažkému kalibru spomedzi organických liečiv – domácej samohonke…. Poslednou kvapkou v pohári úspechu bolo rozhodnutie využívať uteplivky pod stropmi úľov len po ich predchádzajúcom „uskladnení“ v miestnej krčme kde počas leta slúžili hosťom ako podsedáky a stihli patrične nabrať alkoholovú arómu.
Prekvapivý výsledok
Línia včelstiev a matiek na úrovni 010 už nielen tolerovala aj na mol opitého včelára ale alkohol tieto včely začali aj aktívne vyhľadávať. Na okraji pivových pohárov zvádzali Koževnikovove včely tuhé boje s osami a sršňami a neraz aj víťazili.
Koževnikov sa tak mohol venovať včelstvám a výskumu nerušene v ktorúkoľvek dennú či nočnú hodinu bez zbytočných obmedzení a nasledovalo najplodnejšie obdobie jeho vedeckej kariéry.
Po krátkom čase sa alkohol objavil, hoci len v stopových prvkoch, aj v mede. Ba čo viac, miestni škôlkari sa po pichnutí včelou sťažovali na motanie hlavy a halucinácie. Ano, aj jed Koževnikovových včiel už totiž v línii 019 obsahoval alkohol. Merania ukázali, že ide až o 2 a v lepších prípadoch až o 2,1 miligramov v jednej dávke!!!! Koževnikova to naštartovalo k ďalšiemu úsiliu a novým métam.
Koniec bez záveru
V tomto momente, teda niekde medzi rokmi 1934 a 1943 sú však zápisky Koževnikova prerušené a končia sa povzdychom o neustálej zlej finančnej situácii včelára, ktorý nemá nielen na opravy úľov a kúpu medzistienok, ale už ani 200 gramov vodky si nemá za čo kúpiť.
O niekoľko dní po tomto smutnom poslednom zápise našla Koževnikova jeho domáca na smrť ubodaného včelami. Ležal v jarku neďaleko včelína s kutáčom v ruke. Keďže mal v tvári výraz šťastného opojenia, nikomu sa nepodarilo prísť nato, prečo sa rozhodol uprostred noci šťuchať do včiel. Odpoveď, alebo jej náznak dávajú nám jeho nasledovníkm až jeho neskôr nájdené zápisky. Pre svoju vrodenú skromnosť sa totiž Koževnikov so svojimi šľachtiteľskými pokusmi a úspechmi nechválil.
Michal Petruška
