Ján Goro – Moje včely alebo takto to robím ja

Včely mám v dvoch dedinách na strednom Slovensku v nadmorskej výške 300 m.n.m. Jedna včelnica je v záhradkárskej osade, kde je 130 záhrad s bohatou zásobou peľu, záhrady sú pri agátovom lese a potoku s jelšami, za potokom je hora z ihličnanov. Druhá včelnica je síce z jednej strany obkolesená poľami, takže občas je tam aj repka, ale blízko je tiež potok s vŕbami a rakytami, sady za domami, v dolete dva agátové háje a jedľová hora.

Dobré stanovište je najdôležitejšie, je to viac ako typ úľa, či technológia ošetrovania. Nekočujem, nízke nadstavky v ktorých včelárim mi umožnia získať v priaznivom roku druhové medy aj na stabilných včelniciach. Ak sú medy aj zmiešané, majú vynikajúcu kvalitu a vynechaním kočovania ochránim včely pred rizikami prenosu chorôb. Kočovanie má za cieľ maximalizovať prínos medu a z toho finančný zisk, ja včely preto nechovám, som hobby včelár. Včely chovám pre radosť ale po pravde medu sa nebránim…

 Ako som vlastne začal

Dopredu sa kajám, že nepochádzam z tradičnej včelárskej rodiny a nevčelárim desiatky rokov. Zhruba na prelome storočí ma strašila otázka „čo budem robiť na dôchodku?“ a potom som objavil brožúrku Dr. Liebiga, s ktorej som pochopil, že môžem včeláriť, že sa dá aj jednoducho, že to môže byť aj krásne hobby. Zavesil som sa na internet a bol som v tom po uši. Absolvoval som letnú školu včelárenia organizovanú PSNV SK (nízkonadstavkoví včelári), našiel miesto na včelnicu, neskôr objednal úle, včely a už od roku 2008 som hobby včelár.  Je len logické, že nemôžem ešte radiť iným včelárom, ale rád by som napísal „ ako to robím ja“. Robím teda tak bez snahy tvrdiť, že to čo robím je správne a dúfam, že mi niekto poradí ako to robiť lepšie, ale tiež sa môže stať, že pri čítaní mojich postupov niekto získa užitočnú inšpiráciu.

Úle

Včelárim v úľoch Langstroth, nízke nadstavky 2/3 výšky. Používam nadstavky bez falcov a hmatových líšt, so zafrézovaným hmatníkom, každý nástavok má očko 25 mm s plastovou  krytkou, ktorá má voliteľné otvory. Rámiky sú podľa originálu t.j. horná latka hrubá 19 mm, široká 27 mm, dolná latka široká 19 mm a hrubá 10 mm, v oboch je drážka na zasunutie medzisteny ,bočné latky majú šírku 35 mm len na vzdialenosť 85 mm od hornej hrany rámiku. Rámiky vodorovne drôtikujem troma drôtikmi z nerezu, používam voskové medzisteny (Ms), ktoré zatavujem pomocou staršej autobatérie. Dno vysoké  110 mm je zasieťované na celej ploche, letáč je cez celú šírku úľa na výšku 20 mm. Od zadnej strany sa dá zasunúť podložka na sledovanie spadu , ktorá sa používa aj pri dezinsekcii klieštika. Stavebnú zábranu nepoužívam. Vrchnák je z pozinkovaného plechu, v ňom 6 cm polystyrén, na hornom nadstavku položená durofolová fólia. Ku každému úľu používam  aj stropné krmítko a výklz k medobraniu.

Včely

Začínal som  len s matkamiSinger, len v dvoch úľoch som mal aj matku z nášho okolia, s názvom „Sitňanka“. Singerky sú mierne včely, vytvárajú veľmi silné rodiny, matky plodujú bez prestávky a včely  dokážu niekedy skoro všetok jarný nektár použiť na chov plodu. Podľa mojich skúseností sú to včely na nárazové znášky – repka, agát a keďže ja nekočujem rozhodol som sa pre  zmenu a objednal som si matky Vigor. S vigorkami som teraz spokojný, množím si s nich matky a keď „oživujem  krv“ na včelnici objednávam už len vigorky.

Ošetrovanie včelstiev počas roka

Včelstvá zimujem na odkrytom site v dne, pri odkrytom letáči (len mriežka proti myšiam) , v štyroch nadstavkoch (N1-N4), pričom zakŕmenie sa snažím viesť tak aby sa chumáč usadil v N2 a N3 a gro zásob bolo nad ním v N4. Začiatkom nového roka sa potom väčšina rodín prepapká pod strechu, do N4, na ktorom ako jedinom, mám celú zimu otvorené očko. Prvé prelety sú potom z tohto očka, po prelete otvorím aj očko na N3 a dávam do horných nástavkov, kde už obyčajne matky plodujú, prázdny stavebný rámik, ktorý ja nazývam „trúdi rámik“ (Tr), pretože  včelstvá obyčajne veľmi rýchlo v ňom vystavia trúdiu stavbu. Zaplodovanie tohto rámika je pre mňa signálom k vykonaniu (prakticky jediného) prehodenia nástavkov, pričom sa snažím netrhať plodové hniezdo. Plodové hniezdo na jar vzniká  v horných dvoch nadstavkoch buď preplodovaním z N4 do N3, alebo z N3 do N4 (ak v jeseni včely plodovali nižšie a gro zásob si uložili do N3 a nie N4). Oba nadstavky s plodom a matkou teda N3 a N4 položím na dno a na ne dám pôvodný nástavok N2, v ktorom bývajú prázdne plásty, pričom dva na pozíciách 2 a 9 nahradím medzistenami (Ms). ….

Autor: Ján Goro

Celý článok včelára Jána Gora o jeho spôsobe včelárenia, jeho skúsenosti a zistenia si budete môcť prečítať v nultom čísle časopisu Dymák, ktoré vydáme v decembri 2019.