Sezóna 2020 a nové výzvy
Doznieva čas posledných sublimácií kyseliny šťaveľovej, posledných fumigacií amitrazu vo včelstvách nachystaných na zimovanie. Utíchajú posledné rutinné práce na včelniciach so včelami a pre nejedného včelára prichádza obdobie kedy sa jeho práca prenesie do dielne. Pre mnohých z nás prichádza aj čas rekapitulácie a obhliadnutím sa za sezónou. Tento rok sa určite pre mnohých z nás zapíše ako rok pamätný. Žiaľ pamätný v negatívnom zmysle slova. Osobne si nepamätám rok, kedy sa ma tak veľa ľudí spýtalo ako vnímam tento rok a či vôbec budem mať pre nich med. Zaiste podobných otázok si tento rok vypočul nejeden včelár. Na našich včelniciach na ktorých pri plnej kapacite obhospodarujeme cez 220 včelstiev, registrujeme tento rok ako mierne podpriemerný. Často krát sa stretávam s otázkou čim to je a čo sa s tým dá spraviť. Fakt je ten, že klíma sa mení a je potrebné na to reagovať. Roky keď bude v našom regióne kvitnúť repka koncom apríla a následne všetky znášky sa začnú posúvať v niektorých regiónoch aj o dva týždne dopredu, budú zrejme pribúdať. Včelár ktorý na tieto zmeny nezareaguje bude pravdepodobne aj v budúcich rokoch pociťovať biedu na znáškových priemeroch. Ako na to reagovať?
Chovať len silné včelstvá. Rozchovávať len včelstvá ktoré okrem štandardných požiadaviek vytŕčajú z radu nadpriemerných znáškových prínosov. Len včely ktoré vedia využiť maximálne miestne, lokálne znáškové pomery na maximum, len také včely vedia byť pre včelára rentabilné. Je dôležité viesť si o tom dokumentáciu.
Mať včely pripravené na každú znášku. Včely ktoré prichádzajú do sily počas, alebo po niektorej hlavnej znáške z monokultúry, tie ju nevyužijú. Včely musia byť pripravené silou – počtom lietaviek už pred samotným rozkvetom monokultúry. V opačnom prípade je to premrhaná jedna hlavná znáška. Ak ich má včelár vo svojom okolí dve – tri, tak už pri prvej je na nule.
Včely treba chovať v miestach kde sú aspoň – minimálne 3 hlavné znášky. Ak to nie je možné, treba kočovať. Aby včelár vedel využiť potenciál svojich včiel, musí poznať svoj kraj minimálne v dolete svojich včiel. To je to najmenej. Veľkým plusom je, keď včelár udržiava korektné priateľské vzťahy s miestnymi pestovateľmi a farmármi, ktorí mu za pohár medu radi prezradia kde sa čo na nasledujúcu jeseň /jar bude siať. Prečo práve aspoň tri znášky? Pretože ak sa náhodou stane ako tento rok, že hybrid repky rozkvitne príliš skoro a včelár nemá nachystané včely, následne v máji agát zamrzne a čo nezamrzne jarné lejaky povymývajú. Môže využiť aspoň jednu silnú znášku. Včelár s ekonomicky zameranými chovmi samozrejme musí využiť každú jednu. V prípade že vrtochy počasia tomu neumožňujú, musí kočovať.
Nerozchovávať rojové včelstvá. Včelstvo ktoré sa vyrojí je podseknuté najmenej o jednu znášku, kým sa dostane naspäť do sily. Roj, ten má v sebe po vyletení naštartované iné pudy a potreby než je pud znáškový. Včelár síce prišiel k novému včelstvu, no je dosť pravdepodobné, že v sezóne aká bola napr. táto, nebude mať nič ani z roja ani pôvodného včelstva.
Chovať matky, alebo zabezpečiť si matky z registrovaných chovov. Kvalitné, zdravé, mladé matky sú jedným z hlavných predpokladov ako zabezpečiť dostatočný počet lietaviek. Vykladené, staré, rojové, alebo defektné matky, také musia byť menené.
Chovať včely mimo dosahu tvrdej agrochémie. Ak to nie je možné, treba intenzívne komunikovať s pestovateľmi v čase postrekov. Konečne po rokoch bezohľadného striekanie ťažkej chémie do rozkvitnutých kvetov, počas slnečných dní prichádza k plošnému zákazu chemického ošetrovania poľnohospodárskych monokultúr počas dňa. Chemické ošetrenie sa začalo vykonávať v nočných hodinách a je spojené s oznamovacou povinnosťou zo strany pestovateľov. Chemickú nálož, ktorá je pri postrekoch rozprášená do polí to samozrejme nijako neeliminuje, ale aspoň včelár má čas spraviť potrebné úkony k zamedzeniu nalietavania svojich včiel na takúto monokultúru.
Diverzifikácia včelstiev na viacej stabilných miest. Výpadok jednej/dvoch znášok na jednej včelnici môže byť zachránený slušnými znáškami na druhej včelnici. Chovanie veľkého počtu včelstiev na jednom mieste, alebo v prevčelenej lokalite je nelogické. Včelár musí byť ale tým pádom zmierený s tým, že bude za včelami dochádzať.
V hluchom medziznáškovom období podnecovať včelstvá. Fedrovaním ich stále udržiavať v znáškovej kondícií. Obzvlášť medzi znáškami agát – malina/černica – medovica.
Slovensko je v mnohých regiónoch a mikroregiónoch prevčelené. Moc sa o tom nehovorí, pretože dnes je trend vykresľovať včelu ako živočícha, ktorý si zasluhuje privátnu ochranu a pozornosť. Čo je samozrejme pravda, obzvlášť v boji s ťažkou chemizáciou v poľnohospodárstve, kde ťaháme stále za kratšiu stranu povrazu. No reálne sú regióny, ktoré sú niekoľkonásobne prevčelené než dokáže kraj uživiť. Čo je tiež jeden z dôvodov, ktorý sa odzrkadlí v takom kraji na váhe medníkov.
Na záver: Klíma sa mení, menia sa postupy, technológie, ošetrovanie poľnohospodárskych monokultúr. Pribúdajú nové hybridy včelársky atraktívnych rastlín v poľnohospodárstve, o ktoré včely z rôznych dôvodov nejavia záujem. Prichádza nový fenomén plošného vysádzania monokultúr, ktoré slúžia ako zelené hnojivo. Mnohé z týchto rastlín sú výdatnými nektárodajnými rastlinami. Žiaľ načasovaním kvitnutia v mnohých lokalitách na začiatok – koniec októbra skôr pôsobia negatívne. Dlhoveké včely zbytočne nalietavajú na lány facélie, pohánky a i. a tým skracujú svoju životnosť. Treba podotknúť, že tieto generácie včiel sa na jar podieľajú na rozvoji, kondičnom raste včelstiev. Čím sa viac zoderú na jeseň, tým ten proces jarného rozvoja trvá dlhšie.
Nijako nám to neuľahčuje ani varroa a infekčné ochorenia s čoraz častejšími a opakujúcimi sa jesennými výpadkami včelstiev. A množstvo ďalších problémov na ktoré musí včelár reagovať. Včelárstvo prechádza zmenami a ja sa obávam, že tieto zmeny budú pre našu včelársku komunitu určite veľkými výzvami. Ako vraví p. Šlinský, propagátor nedevastačných agrotechnických postupov v poľnohospodárstve, aby progres v poľnohospodárstve mal význam (a chov včiel je rozhodne tá najvyššia inštancia poľnohospodárskej činnosti) nie len pre mňa ako chovateľa/pestovateľa, ale aj pre spoločnosť, musí skutočne fungovať rovnováha v tých jeho pomyselných 5P – Presvedčenie, Poznanie, Pôda, Práca a Peniaze. Za mňa pridávam aj veľkú Pokoru pred včelami. Preto prajem všetkým včelárom a čitateľom Dymáka do budúcej sezóny k tomu nášmu ušľachtilému, pre niekoho, koníčku, pre iného, živobytiu, len to najlepšie.
Tomáš Bodör, včelár
