MVDr. Ján Pastorek: Moje opatrenia proti MVP

Potom ako nám MVDr. Erika Papierniková zo Štátnej veterinárnej a potravinovej správy osvetlila aktuálnu situáciu s nákazou moru včelieho plodu, sme v rozhovore na túto tému pokračovali s MVDr. Jánom Pastorekom. Ten je riaditeľom regionálnej veterinárnej a potravinovej správy v Púchove a keďže je tiež včelár, zaujímalo nás, okrem iného, ako on predchádza ochoreniu MVP vo svojich včelstvách. Prečítajte si úryvok nášho rozhovoru.

OTÁZKA: Ako sa vy sám snažíte vo svojej včelárskej praxi predísť vypuknutiu ochorenia MVP?

ODPOVEĎ: Vo svojom včelárení sa snažím využívať niektoré tzv. zootechnické opatrenia ako napríklad odoberanie stavebných rámikov so zaviečkovaným trubčím plodom z úľov a ich následnou likvidáciou v slnečnom tavidle. Sporadicky využívam repelentný účinok čerstvých orechových listov v podmete. Dobrou metódou na znižovanie početnosti VD je tvorba nových včelstiev z odložencov a zmetencov, nakoľko keď sa v nich nevyskytuje zaviečkovaný plod, je možné ich zbaviť roztočov parazitujúcich na dospelých včelách. A naviac mladá výkonná matka v mladom včelstve je predpokladom dobrého využitia znášky v ďalšej sezóne. Na znižovanie početnosti VD využívam prípravky s obsahom organických kyselín alebo esenciálnych olejov, ktoré nezanechávajú reziduá vo včelích produktoch. V zimnom období používam na zníženie početnosti VD kyselinu šťavelovú v cukrovom roztoku formou pokapu na včely v medziplástových uličkách.

V časti včelstiev používam mednú komoru, ktorá sa mi osvedčila v čase nepriaznivého počasia alebo absencie znášky. Včelstvá počas roka používajú tieto pre mňa nedotknuteľné zásoby vo svoj prospech a do zimy idú so zásobami medu v mednej komore. Dokŕmenie cukrovými zásobami používam na doplnenie celkových zásob na zimu.

V hospodárení s voskom už niekoľko rokov používam na výrobu medzistienok vlastný vosk z odviečkovancov a stavebných rámikov, ktorý nie je kontaminovaný liečivami. Tieto si dávam vyrobiť v malej výrobni iba z vlastného vosku.

Rámiky po vytavení vosku v slnečnom tavidle vyváram najskôr vo vode a následne v roztoku hydroxidu sodného. Po následnom oplachu vodou, vysušení, vyvetraní a napnutí drôtika sú pripravené na nové medzistienky.

V úľoch systému Dadant sa snažím ročne obmeniť 1/3 až ½ plodiskových plástov. Plásty v medníkových nadstavkoch používam panenské (nezaplodované). Mimo znáškovej sezóny nemám problémy s vijačkou a med z panenských plástov sa jednak dobre odviečkováva a lepšie chutí.

Z výťažkami z rastlín pri zakrmovaní nemám skúsenosti. Každá včelárom overená metodika na zvýšenie odolnosti včelstiev je vítaná.

Pred manipuláciou so včelstvami sa snažím premyslieť, čo idem robiť, nachystám si potrebný materiál. Samotnú manipuláciu so včelstvom obmedzujem na nevyhnutne potrebnú dobu. Keď netreba, včelstvá neotváram a nevyrušujem, veď veľa o stave včelstva sa dá vyčítať zo správania včiel na letáči. Myslím, že obmedzenie nepremyslených a niekedy zbytočných zásahov do včelstva včely uvítajú, sú kľudnejšie a majú viac času nerušene pracovať. Med nevyrába včelár ale včely, nerušme ich pri tom, veď ony to už milióny rokov vedia robiť.

Celý rozhovor s MVDr. Jánom Pastorekom nájdete v nultom čísle časopisu Dymák, ktoré vydáme začiatkom decembra 2019.