Dymák

Časopis o včelách a prírode pre všetkých včelárov

Dymák – obsah čísla 4/2020

Aprílové číslo časopisu Dymák je už v tlačiarňach a v pondelok 30. marca ho začne pošta distribuovať.  Na cestu k vám tak vyrazí o čosi skôr, aby ste si ho napriek aktuálnym komplikáciám našli vo svojich schránkach začiatkom apríla. Na základe spätnej väzby od viacerých z vás, našich predplatiteľov, viem, že doručovanie mierne viazne, dajte nám preto vedieť, ak by ste s doručením mali problém, napravíme ho.

Tu nižšie je obsah čísla 4/2020. Dymák má premiérovo 28 strán, dúfam, že vás poteší a v dobe núteného pobytu doma spríjemní chvíle.

 

Nová Metodika boja proti kliešťikovi

MVDr. Juraj Toporčák počas uplynulej jesene a zimy vypracoval v spolupráci s ing. Pavlom Fiľom dokument s pracovným názvom „Metodika boja proti Varroa destructor“. Obsahovo ide o približne 50 stranový dokument, ktorý má byť sprievodcom včelára pri rozhodovaní sa ako, kedy a aké liečivá či prípravky proti klieštikovi použiť. Docenta J. Toporčáka sme požiadali, aby nám dokument predstavil.

J. Obrancová: Slovenský med bude naozaj slovenský

Ministerstvo pôdohospodárstva chce zmeniť zaužívané označovanie medov. Dôvodom je skrývanie sa rozmiešavačov medu za hoci nepochopiteľné, no dnes stále zákonné označovanie jeho pôvodu pod floskulu „z krajín EÚ a z krajín mimo EÚ“. Ide najmä o zmesi medov z viacerých krajín, ktorých producenti pôvod takýchto zmesí skrývajú.

M. Petruška: Ako (ne)zvládame ázijských predátorov

V sobotu 7. marca sa v Bratislave stretli včelári na konferencii nazvanej Budúcnosť európskeho včelárstva s podtitulom Európske včely pod tlakom ázijských predátorov. Reč tak bola o sršňovi ázijskom, klieštikovi a čínskych výrobcoch „medu“. Ako totiž trefne poznamenal jeden z prednášajúcich odborníkov, Stanislav Jaš, jedným zo spôsobov ako ochrániť včely, je ochrániť si med.

S. Mlynarčík: Dobrá matka je základ úspechu

Včelárstvu ma začal priúčať otec pred viac ako štyridsiatimi rokmi na horehronskej včelnici v obci Bacúch vo výške 650 m.n.m, ktorá patrila môjmu starému otcovi. V tom čase bola na Slovensku najrozšírenejšia rámiková miera typ B a jednotná rámiková miera (CS). Úle na otcovej včelnici typ Balogh po starom otcovi postupne nahradili B9. Ja som doplnil úle B 10 s odnímateľným dnom. V roku 2002 som si založil vlastnú včelnicu v katastri Banskej Štiavnice, ktorá je umiestnená v lokalite v blízkosti arboréta Kysihýbeľ v nadmorskej výške 580 m. Dnes včelárim v úľoch B10 a B11 s varroa dnom. Začal som sa venovať aj chovu včelích matiek a od roku 2007 som členom Združenia chovateľov včelích matiek Slovenskej kranskej včely.

Predstavujeme línie slovenskej kranskej včely – Tatranka, Košičanka, Šahanka, Sitňanka.

Porozprávali či napísali nám o nich ich otcovia „šľachtitelia“ či opatrovatelia – J. Gasper, J. Bojtim, A. Kiss a J. Páchnik.

M. Mačička st.: Top prioritou je vzdelanie včelára

Osemdesiatdeväťročný Michal Mačička sa aj dnes stará takmer o 150 včelstiev. Hoci sú jeho kočovné vozy už odstavené na pevnom stanovišti, v úľoch je stále život. Včely sú jednoducho jeho celoživotnou láskou. V jedno februárové popoludnie som tohto nestora slovenského včelárstva, pedagóga, vedeckého pracovníka a publicistu navštívil s prosbou o krátky rozhovor.

Ilustrácie J. Páslera

Majster J. Pásler nám tentokrát predstaví rámik miery CS vhodný do tenkostenného úľa.

R. Tonkovič: Včely a poľnohospodár alebo ako prežiť postreky

Pre včelára, ktorý zvažuje kočovať k repke, odporúčam prekonzultovať prísun včelstiev (pokiaľ je v poriadku rozbor meliva a sprievodný list na presun včelstiev) s príslušným agronómom miestneho družstva, aby vám určil optimálne miesto na uloženie úľov. Predsa len on pozná najlepšie meteorologické pomery v danej oblasti a zároveň väčšinou aj zabezpečí povolenie na obsadenie miesta od vlastníka pozemku (potrebujete jeho súhlas). Zároveň si vymeníte kontakty v prípade plánovania ochrany rastlín – netreba zabudnúť, že on nie je váš nepriateľ, ale potrebuje prácu vašich včiel na zvýšenie úrodnosti a potrebujete vzájomnú spoluprácu.

J. Kopernický: Vy sa pýtate, odborník odpovedá

Ing. Ján Kopernický odpovedá na otázky čitateľov týkajúce sa jarných prác na včelnici.

Ľ. Remeta: Na kočovke – rady, príhody a skúsenosti (3)

Ak je teplá a slnečná jar, na konci marca môžeme vyhodnotiť reálny stav prezimovania včelstiev aj na severe Slovenska. V tomto čase už poznáme množstvo padnutých včelstiev ako aj silu tých, ktoré zimu úspešne prežili.

Úľ v korunách stromov

Cyprián Veselovský má 65 rokov a včelári od malého chlapca. Včely mali v rodine od nepamäti a on sa popri nich, v dedinke Liptovská Lúžna pod hrebeňom Nízkych Tatier, stará aj o ovce, kozy či poštové holuby. V posledných rokoch však do jeho „metodiky“ zasiahol medveď. A tiež chuť experimentovať.

J. Goro: Prenášajú včely oplodnené vajíčka? Pravda alebo hoax?

Včely vraj dokážu preniesť oplodnené vajíčko položené matkou do bunky na iný plást, či z plodiska do medníka alebo dokonca priniesť oplodnené vajíčko z iného úľa! Takéto tvrdenia sa sporadicky vyskytovali už v starších včelárskych časopisoch z minulého storočia, dnes sa objavujú v internetových diskusiách a každý si občas priloží polienko aby vatrička nevyhasla a diskusia na túto tému pokračovala. Ako to teda v skutočnosti je? Sú včely naozaj schopné preniesť oplodnené vajíčko položené matkou na iné miesto a dochovať si z neho novú matku či včelári sú len výmyselníci, ktorí chcú byť zaujímaví?

Včelaři sobě: Resumé profesora Trubca

1, Vyhodnotenie efektivity odparovania kyseliny šťaveľovej a plodovej pauzy pri regulácii škodcov včely medonosnej Varroa destructor.

2, Rezíduá pesticídov v materiáloch úľov závisia od doby zberu a typu materiálu, ale nie od podielu repky ani na poľnohospodárskej krajine v oblasti zberu

M. Kozický: Med a víno idú k sebe alebo Ako to robia … v Toskánsku

Toskánsko, región v strede Talianska, je často považované za jeden z jeho najkrajších kútov. Turisti tu často navštevujú mestá ako Pisa, Florencia, Siena a láka ich najmä kvalitné víno, jedlo, výtvarné umenie či architektúra. Okrem vína je ale Toskánko známe aj produkciou kvalitného a veľmi chutného medu, často v biokvalite. Ja som sa vybral na návštevu do rodinnej včelej farmy Villa i cipressi v mestečku Montalcino. Stretol som sa tu s Dariom, ktorý mi porozprával o jeho rodinnej tradícii včelárenia.

K. Jacečko: Ako sa stat včelárom (4)

Príroda nám už dáva naplno pocítiť, že jar je tu. Tento rok je oproti minulým rokom posunutý asi o mesiac skôr, takže je možné, že v máji už budeme mať prvé medobranie, ale predtým si musíme, samozrejme, zaobstarať včely. Ak chcete mať med ešte tento rok, rozhodli ste sa kúpiť prezimované včelstvo, a nie odloženec či roj

A. Devera: Zasaď strom, poteš včelu (4)

V predchádzajúcej časti sme si predstavili niekoľko zástupcov ovocných drevín. K tejto téme sa ešte vrátime a doplníme si zoznam druhov zaujímavých z hľadiska tvorby včelej pastvy.

 

 

 

2 thoughts on “Dymák – obsah čísla 4/2020

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Copyright © 2020 Dymák | Všetky práva vyhradené. | Newsphere by AF themes.