Projekt Blesabee: Od odmietnutia k zlatu

Už v decembri, v nultom čísle, sme vás informovali o úspechu projektu Blesabee na medzinárodnej konferencii Apimondia v Kanade. Systém starostlivosti o včely s čo najmenším využívaním chémie, ktorý vypracoval tím rakúskych, českých a slovenských včelárov, získal uznanie v podobe zlatej medaily. Editorka projektu Helena Proková nám v rozhovore priblížila jeho detaily a cestu, ktorá k úspechu aj tentoraz viedla cez ťažkosti a prvotné odmietnutia.

O: Ako projekt Blesabee vznikol a ako ste sa k nemu dostali vy?

Celé sa to začalo už v roku 2010, keď bol profesor W. Wimmer mojím profesorom na Technickej univerzite vo Viedni. Vedela som, že je včelár a pracuje na metodike, ako pomôcť včelám, ako sa o ne starať bez chémie. Ja som vtedy ani netušila, že sa včelám dáva do úľov chémia. Hovoril mi o roztočovi, nejakom parazitovi, a vôbec som vtedy nevedela, o čo ide. Ale keďže môj starý otec bol včelár, mala som k tomu snaženiu veľkú úctu a pochopenie a nadchla som sa pre tú myšlienku. Vedela som, že na tom pracuje spolu s Nemcami, že sa snažia ničiť klieštika pomocou tepla. V tom čase som bola úplný laik a on ma poprosil, aby som ho zoznámila s nejakými slovenskými včelármi, uviedla ho do našej včelárskej komunity s tým, že by im chcel prezentovať svoju technológiu. V Rakúsku ju už mali otestovanú. Prvé stretnutie na Slovensku sa uskutočnilo vo februári 2010 na výročnej členskej schôdzi v Stupave, kde ju včelárom odprezentoval a ponúkol na testovanie. Ja som mu na tomto stretnutí  robila tlmočníčku.  Aká bola reakcia slovenských včelárov? Vôbec nikto o to nemal záujem. Nový spôsob ošetrovania bez chémie pomocou tepla vo „varroa controleri“ jednoducho nezaujal. Prístroju, ktorý sme tam priniesli, sa otočili chrbtom.

 O: Ale nenechali ste sa odradiť…

Nie, napísala som o tejto technológii článok do časopisu, ktorý vydáva SZV, ale šéfredaktor mi odpísal, že robím skrytú reklamu a nech si ju zapla m. To ma načas výrazne odradilo od včelárskej komunity a povedala som si, že začnem sama. Oslovila som včelára Dušana Dedinského, u ktorého som začala včeláriť. Urobili sme dohodu, že mu túto technológiu prinesiem a on ma naučí včeláriť. Takto to celé začalo a o rok som nastúpila do Banskej Bystrice na kurz pre začínajúcich včelárov, kde som opäť o tom pánovi riaditeľovi hovorila, ale stále o to nemal nikto záujem. Spravila som si však aj dvojročné štúdium odboru, pretože mi bolo jasné, že táto vášeň ma už bude držať celý život. Spoznala som širšiu komunitu včelárov, s ktorými sa o téme dalo aj rozprávať. Tiež pomohlo, že v tom roku boli dosť vysoké úhyny, takže postupne sa myšlienka dostávala medzi včelárov.

O: Kedy sa z technológie liečenia teplom začal stávať projekt?

Postupne ako o technológiu rástol záujem, začala som o nej robiť prednášky a semináre pre včelárov. Sama som zostala prekvapená, aký bol záujem. Prednáškové miestnosti boli plné, hoci sa to pomaly rozbiehalo. Vtedy som si povedala, že to treba zobrať seriózne cez projekt. V roku 2016 som s Rakúšanmi, Čechmi a so Slovákmi napísala projekt a v roku 2017 sa projekt začal. Jeho cieľom bolo napísať študijné materiály, ktoré by boli zadarmo a online dostupné pre každého, no najmä pre učiteľov včelárstva. Tí musia byť ťahúňmi a šíriteľmi nových spôsobov ošetrovania. Učebnica však poslúži aj bežným včelárom, ktorí majú za sebou dva, tri roky praxe a majú záujem o problém a ku nechemického ošetrovania včelstiev. K projektu je už pripravený aj dvojdňový vzdelávací kurz a je  tiež zahrnutý do dvojročného študijného programu na škole v Banskej Bystrici.

Celý rozhovor s Helenou Prokovou nájdete v januárovom čísle časopisu Dymák, ktoré vychádza 7.1.2020. Záujemcovia, ktorí nemajú časopis predplatený, nájdu inštrukciu ako to urobiť tu, prípadne nájdu časopis Dymák v predajniach včelárskych potrieb, ktorých zoznam je tu.