Dymák

Časopis o včelách a prírode pre všetkých včelárov

Marec, do včelnice hor´ sa starec!

T. Kamenská: Pri vode

Jedna z ľudových pranostík hovorí: „Keď včely na jar neskoro vyletujú, bude studené leto“. Starí včelári vravievajú, že včely na Jozefa už budú určite veselo lietať a aj jarné prehliadky sa vtedy budú môcť smelo urobiť. V tomto čase sa v našich pásmach s príchodom jari a klimatickými zmenami doslova skokom premení občasné vylietavanie z úľov na mohutné prelety všetkých rodín. Vystriedajú sa všetky včely z každého úľa a na Jozefa niektorí včelári na juhu robia už aj ďalšiu prehliadku. V marci už včely zbierajú peľ a aj nektár.

Toto obdobie je súčasne najnáročnejším pre včely, ktoré previedli rodinu cez zimu: ešte musia upratať úle, pomôcť vychovať novú generáciu, doplniť zásoby v úli a odletieť zomrieť. Preto je veľmi dôležité dbať, aby sa nestalo, že práve v skorej jari skonajú od hladu pre nedostatok zásob alebo odtrhnutie sa chumáča od nich.

Včelár by mal tráviť teraz na včelnici dostatok času, aby sa o svojich prezimovaných včelách dozvedel z ich aktivity čo najviac. Je to čas nutnosti stopercentnej pripravenosti a vyčistených aj prírodných zdrojov vody na včelnici (jazierka a pod.), aby sa včely neudomácnili v susedovom jazierku, či bazéne. Ak používame napájačky, musíme sa o nich postarať tak, aby nezostali nikdy bez vody.

Vyprázdňujúce sa včely nechávajú stopy na včelnici a podľa tvaru stôp po výkaloch je možné usúdiť, či je niekde vážnejší problém. Ak nájdeme pokalené letáče, treba si tieto rodiny poznačiť a v krátkej dobe zasiahnuť.

Marec je čas aj na prvé jarné prehliadky (podľa polohy stanovišťa a konkrétneho roka) – a aj prvé vážnejšie zásahy, pokiaľ to počasie dovoľuje a stav podľa pozorovania vyžaduje. So zásahmi sa však treba krotiť a nepredbiehať, lebo aj tu platí, že menej je niekedy viac. Včely neotvárame zbytočne len zo zvedavosti. Aby sme ich mohli prezrieť, teplota má byť 12, ideálne 15 stupňov v chládku, bezvetrie a bez prievanu.

Pri prvej jarnej prehliadke stačí natrafiť na prvý plodový plást a dielo ďalej nerozoberáme. Výnimku tvorí nájdenie medzerovitého plodu alebo čiastočného hrboplodu. V oboch prípadoch môže byť problém s matkou. Včelstvo by sa preto nedostalo do požadovanej sily ani v sezóne. Máme možnosť využitia zásobného prezimovaného včelstva s mladou matkou vložením jeho plodových rámikov medzi rámiky riešeného včelstva. Na takéto pridanie sa využíva aj sila denného svetla (nie slnka): plásty „osvetlíme“ pred spojením po dobu 5-10 minút.

Priebežne aktualizujeme taxáciu rodín, ktorú máme poznačenú ešte z konca leta. Všímame si počet obsadených plástov, stav zásob, či nám ploduje matka a prítomnosť nozematózy. Už tu sa musíme rozhodnúť ako ďalej s tými rodinami, ktoré prezimovali, no zoslabli. Poznačíme si včelstvá s plodom na min. 5 vysokých rámikoch resp. rámikovom ekvivalente, aby sme si ustrážili zásahy predchádzajúce skorému vyrojeniu sa. Podľa poznámok vieme, ktoré rodiny máme vytipované ako rozmnožovacie pre budúce matky, ktoré úžitkové (opeľovanie, med, peľ, stavbu medzistienok, vosk alebo ich kombinácia), s ktorými chceme ísť na kočovku, kedy a na aké rastliny, kde potrebujeme urobiť/umožniť výmenu matky, ktoré chceme presťahovať apod. Každý zásah urobíme z tohto uhla pohľadu.

Ak začínajúci včelár neodhalí bezmatečné včelstvo podľa zvuku v úli a aktivity včiel na letáči, príde na to pri tejto prehliadke. Riešime to spájaním rodín.
Hovorí sa, že včely si poradia v každej situácii, veď sú tu už milióny rokov. To je síce z makropohľadu pravda, no na našich včelniciach každá rodina prežíva svojich konkrétnych „milión rokov“. Preto je v prípade potreby užitočné dbať aj na pomoc s tepelným hospodárením rodín. Teraz je čas aj na utesnenie vrchnej časti úľa, ak sme zimovali s odvetrávaným priepustným vrchnákom.

Uvediem zaujímavé teplotné hranice pre plodové teleso: pri teplote 28-30 stupňov C sa vyliahne všetok plod, ale má poškodené nožičky a krídelká. Pri 30 stupňoch C majú včely kratšie sosáčiky a krídelká, pri 26 stupňoch C sa liahne už len časť takto poškodeného plodu a zvyšok odumiera. Preto pozor na vyberanie a vyvesovanie plodových rámikov mimo úľa pri nešikovných pomalých jarných prehliadkach – aby sme si nezabezpečili chudorľavú a oslabenú generáciu, pričom sa budeme čudovať, čo sa stalo.

Veľa sa hovorí o zužovaní rodín, ale menej o tom, ako na to. V zúženom priestore ponecháme len včelami husto obsadnuté plásty. Starší včelári hovorili, že aj „slabé včelstvo musí zostať silné vo svojom priestore“. Odobraté nadbytočné plásty slabo obsadnuté včelami uvoľnia lietavky, ktoré plnili úlohu udržiavania teploty, aby mohli vyletieť za tak prepotrebnou znáškou. Pri zužovaní dávame pozor na to, aby peľové zásoby zostali v hniezde, rovnako ako aj dostatok glycidových zásob. Glycidové zásoby sa dajú vyriešiť tzv. Blinovovou priehradkou: oddeľovacím rámikom s otvorom na cca 2 včely, aby si mohli včely zásoby preniesť k plodu. Okrem spotreby zdrojov na tvorbu tepla na plástoch plodového telesa včely na vývin 1000 včiel spotrebujú 100 g medu, 50 g peľu a 30 g vody (pre ilustráciu: 5 dm2 plodu plodu obsahuje cca 2000 plodových buniek).

Ak sa včelstvo nezúži, matka síce časť ďalšieho plástu zakladie, ale včely nedokážu plod vyhriať, a preto ho neustále vynášajú. Trvá vždy nejaký čas (plytvania silami takejto rodiny), kým sa nevyliahnu ďalšie včielky, aby mohli zvládnuť starostlivosť aj o ďalší plást. Samozrejme, rodiny riešime aj podľa ich sily.

T. Kamenská: Na snežienkach

Ak vieme využiť teplo v úli vyvíjané včelami, pri teplote 35 stupňov C na väčšine diela sa spóry Nosema apis ďalej nešíria. Podobne sa ukazuje, že včely sú v takom prípade viac v bezpečí aj pred Nosema ceranae.

Spomenieme aj ďalšie možné postupy pri jarnej konsolidácii rodín na včelnici. Okrem klasického spojenia dvoch rodín, kedy jedna rodina buď nemá matku alebo obe matky sú prítomné a včelár necháva na včely, aby si vybrali svoju budúcu spoločnú matku, poznáme aj tzv. parkovanie slabšej rodiny s cennou matkou nad silnou rodinou cez materskú mriežku. Ale napr. v maringotke sme umiestnili vhodne zúženú slabšiu rodinu (R2) nad silnú (R1) v konfigurácii (so spoločným letáčom): R1-materská mriežka-spoločný medník-materská mriežka-R2. Po zosilnení R2 je možné ich znova oddeliť. Treba dávať pozor na to, že pokiaľ R2 ostáva na tej istej včelnici, všetky lietavky sa vrátia tam, kde sa zalietali pri spojení. Horná rodina sa po oddelení správa podobne ako odloženec so starou matkou. Vyžadujú si včelárovu starostlivosť a doplnenie zásob, lebo nemajú hneď lietavky.

Pri podobných zásahoch musíme pamätať na to, že vždy je riziko zachraňovať tzv. slabochov, a to najmä kvôli možnému šíreniu choroby od zoslabnutého včelstva. Preto zachraňovanú rodinu vždy dôkladne a kriticky prehliadneme.

V marci vkladáme očistené podložky na sledovanie spádu klieštika. Hraničné hodnoty priemerovaného denného spádu na rodinu: ak je to viac ako 4 ks samičiek varroa – ošetrenie je nutné bezodkladne(podľa techniky včelárenia kyselinou šťaveľovou, mravčou, ekopolom, varroa controllerom, po dôkladnom zvážení aj inak). Ak je spád 2 ks – ošetrenie nás čaká v blízkom čase.

Všetko si dôkladne značíme v úľovom výkaze alebo zázname o včelstve. Nech to nazveme akokoľvek a používame ktorýkoľvek zo spôsobov záznamu: bez dôsledného poznámkovania, aj z titulu dlhodobého včelárenia a učenia sa včelára, len ťažko hovoriť o serióznom prístupe k včeláreniu. Verím však, že naši čitatelia sú aj v tomto prípade dôslední.

Tatiana Kamenská

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Copyright © 2020 Dymák | Všetky práva vyhradené. | Newsphere by AF themes.