Ako som prišiel o 404 rodín?!

Azda každý včelár na Slovensku zachytil na začiatku novembra správu o tom, ako včelárovi na východe Slovenska padli včely. Maroš Bujňák z Brezovice pri Lipanoch našiel 404 svojich úľov s opustenými zásobami, bez včiel, bez plodu. Zostalo mu 20 rodín. Pokúsili sme sa zrekonštruovať, čo sa stalo.

Úradne stanovená diagnóza a príčina úhynu znie „napadnute vírusom akútnej paralýzy“. Šíriteľ vírusu? Klieštik. S odkazom na klieštika sa však uspokojí iba ten, koho hlbšia príčina nezaujíma. Určite neuspokojí včelára, ktorý sa remeslu venuje po niekoľkú generáciu v rodine a sám včelári tretie desaťročie.

ROK SA ZAČAL DOBRE, NO CHÝBAL PEĽ

„Včelstvá na jar 2019 prezimovali až priveľmi dobre, zimné straty boli minimálne, len dve včelstvá sa odtrhli od zásob a v marci som našiel osem včelstiev trúdokladných, to  tiež počítam do zimných strát. Koncom apríla som podsadil jeden nadstavok CS melicitóznych zásob pod včelstvá, ktoré im dovolili prežiť studený máj. Začiatkom júna prišla znáška melicitózy s malinou dohromady, po 10. júli som len plné medníky poprehadzoval pod včelstvá. Až vtedy dostavali medzistienky v plodisku na sto percent! Niežeby v máji a júni nebolo zásob, ALE nebol peľ, a keď ten chýba, voskové zrkadielka sa netvoria. A peľ chýbal celé leto až do zlatobyľovej znášky. Možno tu je kľúč k problému. Nedostatočne vykŕmené včely, slabé tukovo-bielkovinové teliesko = oslabená imunita. Potom stačí aj 200 klieštikov a včelstvo, ktoré by ináč zvládlo aj virózu, stratí  lietavky a nevychová dostatočný počet zimných včiel,“ popisuje v krátkosti  M. Bujňák uplynulý rok. Včelár, ktorý čelí stratám a zároveň sa snaží o ekologický chov, sa, samozrejme, okamžite stáva vďačným terčom zástancov „tradičného liečenia“ a „tvrdej chémie“. Výnimkou nebol ani M. Bujňák. Tu však problém nevidí.

S VARROÁZOU BOJOVAŤ VIEM, HYGIENU DODRŽIAVAM

„Včelárim dosť dlho, aby som vedel a dokázal potierať varroázu tak, aby nepáchala väčšie škody, ako je pre včely znesiteľné. To, že k tomu používam rôzne postupy za použitia kyseliny mravčej, mliečnej a šťaveľovej, je len marginálna záležitosť. Za 25 rokov snahy o ekologickejšie vedenie včelstiev som niekoľkokrát menil postupy, aplikáciu, formu. Vždy som však robil krížové testy účinnosti a kontrolné liečenie s amitrazom ako sa povie ‚pre každý prípad‘,“ hovorí M. Bujňák. Tým, ktorí si myslia, že ak by používal úradne predpísanú tvrdú chémiu, včely by určite ešte mal, adresuje M. Bujňák túto otázku: „Prečo včelári v dvoch susedných okresoch Stará Ľubovňa a Kežmarok majú úhyny včelstiev v omnoho väčšom rozsahu ako je mojich 404 rodín, keď používajú overené postupy, predpísané liečivá a metodiku?“ A správy spoza rieky Moravy hovoria o podobnej situácii.

Rovnako M. Bujňák odmieta prípadné nedostatky v hygiene. Vo včelárskej praxi používa podľa vlastných slov výhradne medzistienky zhotovené na farme. Vosk má z vlastného uzavretého chovu. Nadstavky dezinfikuje v pravidelných intervaloch plameňom, úľové dná po opálení natiera vápenným mliekom s prídavkom modrej skalice. Sklo, plech a mriežky vyvára. Každá včelnica má svoj uzavretý kolobeh rámikov, nadstavkov, úľových vrchnákov a dien. Ani včelstvá sa medzi včelnicami neprevážajú. Aby sa zamedzilo rabovkám, medníky sa odoberajú len cez výklzy, vždy v podvečer. Včelstvám sa ponechávajú dostatočné zásoby medu – zdroja vitality a imunity.

BOL PROBLÉM V POTRAVE VČIEL?

Klimatické zmeny spôsobujú, že od roku 2014 má M. Bujňák v lokalite, kde včelári, melicitóznu znášku každú sezónu. Rozdiel je len v čase, kedy začne, a v objeme, ktorý sa pohybuje v rozmedzí 5-50 kilogramov. „Zatiaľ som sa nedostal k serióznej štúdii, ktorá by sa zaoberala vplyvom znášky a spotreby melicitózneho medu na tráviaci trakt a imunitu včiel,“ hovorí na margo možnej príčiny problémov včiel. „Melicitózna znáška v neskorom lete 2018 dala  tiež plné medníky nevytočiteľného medu. V roku 2019 sa začala melicitózna znáška už koncom mája a potom sa objavila na pár dní v polovici augusta. Celých 300 nadstavkov mám doteraz plných melicitózy. Konkrétne asi 20 kg a 6 kg cukru v kvalite bio podaného včelstvám koncom augusta, aby včely nezimovali na ‚cemente‘. Vodu na sirup používam z verejného vodovodu. Včely mám v troch katastroch obcí, ktoré spadajú pod ochranné pásmo vody I. a II. stupňa, kde je používanie agrochemikálií obmedzené na minimum. Kukurica sa tu pestuje na siláž, nestrieka sa ničím. Osemdesiat percent poľnohospodárskej výmery je na úhor alebo TTP, ktoré sa dvakrát ročne zmulčujú. Napadlo mi, či nie je v hre aj moridlo na kukuričné osivo, ale miestni kolchozníci používajú svoje a nemoria ho, ‚lebo všetko drahé‘,“ informuje včelár.

KDE SA TEDA STALA CHYBA?

Jedným z možných zdrojov prenosu vírusu akútnej paralýzy do jeho včelstiev podľa M. Bujňáka mohli byť vandrujúce trúdy. Niekedy začiatkom augusta počas popoludňajších preletov zaregistroval množstvo „cudzích“ trúdov na základe ich nápadného sfarbenia pripomínajúceho líniu buckfast. „Ako spoznám cudzieho trúda? Nuž, ak je sfarbený ako klasický kranský model, tak to by musel mať ŠPZ na hrudi. Ale ak je výrazne hrdzavo žltý, to už taký problém nie je. V podvečer, keď sa trúdy, čo sa im nepodarilo spáriť sa, vracajú domov na noc, viem na letáči zaregistrovať výrazne ináč sfarbeného trúda. A keď je ich pár sto alebo  tisícky, ako v mojom prípade, zapne sa výstražná kontrolka. Museli priletieť v toľkom počte z okruhu 1-5 kilometrov,“ hovorí o nevítaných návštevníkoch.

„Môžete sa, priatelia, starať o včely ako len najlepšie viete, podľa svedomia, vedomia aj intuície… dokonca ako niekto hovorí, môžete ich aj „hýčkať“… môžete robiť čokoľvek v prospech zdravia včelstiev, ale nedokážete ovplyvniť takú dôležitú ‚maličkosť‘, ako je nelegálne kočovanie a prevoz včelstiev v krajine bez dokladov, bez patričnej veterinárnej kontroly,“ hovorí M. Bujňák a príbeh speje do finále. Jeho rozuzlenie však priniesť nevieme. Na vyslovenie obvinenia, kto prevážal do oblasti , kde včelári M. Bujňák, včelstvá, chýbajú dôkazy. A zabudnúť  tiež nemožno na prvú spomenutú možnú príčinu katastrofy – nedostatok peľu počas leta.

„Pre mňa je podstatné, že laboratórium VPÚ Dolný Kubín zistilo ako hlavnú príčinu masívneho úhynu včelstiev ABPV – vírus akútnej paralýzy včiel. Ale ako sa povie – všetko zlé je na niečo dobré. Včelstvá, ktoré prežili, a z ktorých som bral vzorku, si doposiaľ pokojne zimujú v úľoch. Vynára sa otázka, ako dokázali prežiť niečo, čo by sa dalo označiť ako biomasaker? Svoj chov určite obnovím, no možno už nie v plnom počte,“ uzatvára príbeh smutnej jesene 2019 M. Bujňák.

PRÍBEH Z ROZPRÁVANIA MAROŠA BUJŇÁKA REKONŠTRUOVAL MICHAL PETRUŠKA. FOTO MAROŠ BUJŇÁK

Januárové číslo časopisu Dymák vyšlo 8. januára 2020. Záujemcovia, ktorí nemajú časopis predplatený, nájdu inštrukciu ako to urobiť tu, prípadne nájdu časopis Dymák v predajniach včelárskych potrieb, ktorých zoznam je tu.