Výhody pravidelnej výmeny matiek vo včelstvách

Už od skorej jari sa včelári snažia dosiahnuť správnou prípravou silné včelstvá do znášky, lebo len tie sú schopné využiť zdroje nektáru, prípadne medovice, a tak naplniť medníky voňavým medom. Na zabezpečenie tohoto prvoradého cieľa včelári vytvárali rozličné typy úľov, včelárskych pomôcok, vylepšovali techniku ošetrovania, podnecovania a kŕmenia včelstiev, pritom často zabúdali na kvalitu matiek.

Je viacero činiteľov, ktoré ovplyvňujú medné výťažky. Mnohí výskumníci tvrdia, že najdôležitejším činiteľom je včelia matka. Treba však mať na zreteli, že nie jeden činiteľ je rozhodujúci, ale je to celý komplex činiteľov. Včelia matka je len jedným z nich. Viacerí včelárski odborníci dokázali, že je úzka závislosť medzi silou včelstva (množstvom včiel) a medným výťažkom, a tiež aj medzi množstvom plodu a medným výťažkom. Veď množstvo včiel je priamo závislé od plodnosti matky.

Začiatok plodovania vo včelstvách pozorujeme niekedy už v januári, častejšie však až  koncom  zimy. Spočiatku je to niekoľko desiatok vajíčok. Na jar, keď sa oteplí a objavia sa zdroje potravy, plodnosť matiek sa začne zvyšovať a na vrchole rozkladenia, obyčajne pred letným slnovratom, je to okolo 2000 vajíčok denne. To znamená, že z denného množstva 2000 nakladených vajíčok sa za 21 dní liahne 2000 včiel robotníc. Je to také množstvo včiel, ktoré obsadne približne jeden plást slovenskej normalizovanej B miery.

Výkonnosť matky klesá

Schopnosť intenzívneho kladenia sa ale vekom matky znižuje, a to sa prejaví aj na medných výťažkoch. T. Obr (1975) udáva, že matky v prvom produkčnom roku  dali 110% priemerný medný výťažok, v druhom produkčnom roku dali 100%  priemerný  medný  výťažok  a v treťom produkčnom roku dali už len 90% priemerný medný výťažok. V. Veselý (1979) spracoval údaje o matkách z oblastných staníc, a taktiež došiel k záveru, že priemerný medný výťažok matiek v treťom produkčnom období bol najnižší (94,2%), zatiaľ čo v druhom bol 103,6% a v prvom produkčnom období bol 99,5%.

Z uvedeného vyplýva, že lepší rast včelstva, aj lepšie medné výťažky, môžeme očakávať od včelstiev s mladými matkami. Voľakedy sa odporúčalo vymieňať matku po štyroch rokoch, neskôr už po troch rokoch plodovania vo včelstve. Kočovní včelári, ktorí využívajú viacero znášok (3 až 5) v priebehu jednej sezóny, musia mať včelstvá dostatočne silné po celý rok. Preto matky vymieňajú už po dvoch rokoch intenzívneho kladenia. Vymieňať treba nielen prestarnuté, fyzicky poškodené matky, ale aj mladé matky, ktorých potomstvo sa vyznačuje zlými vlastnosťami, napr. sklonom k rojeniu, nervozitou, rozbiehavosťou na plástoch či útočnosťou. Predsa nebudeme trpieť také včelstvo, ktoré nás pri každom ošetrovaní napadá a uštedruje nám žihadlá. Dnes už nemožno pokladať za nejaké včelárske hrdinstvo to, keď včelára včely riadne dopichajú!!! Naopak, hodné pochvaly je to, keď máme také včely, ktoré sú mierne a môžeme s nimi pracovať bez akéhokoľvek včelárskeho “brnenia”.

Bodavosť nie je výhodou

Je ničím nepodložené tvrdenie, že útočné včelstvá dávajú väčšie medné výťažky. Variabilita dedičných vlastností umožňuje vznik jedincov jednak s nadpriemernou, ale  aj podpriemernou výkonnosťou. Bolo vedecky dokázané (J. Hejtmanek, 1963), že matka, ktorá sa v prvom roku ukázala ako podpriemerná, ostala ňou aj v ďalších rokoch života. Preto netreba váhať vymeniť aj mladú jednoročnú matku, ak táto v štandardných podmienkach zaostáva vo výkone. Treba  však  poukázať aj na niektoré nedostatky, ktoré sa v tomto smere môžu vyskytnúť. Napríklad: Niektorí včelári si zvyknú osadiť ,,na skúšku“ mladú matku zo slabého, prípadne osiroteného včelstva. Na jar potom potrebuje takáto matka oveľa väčší čas, aby si  vytvorila dostatok mladých životaschopných včiel, a tak dostala včelstvo do sily.

Takto sa stáva, že včelstvo s mladou matkou vykáže v prvom roku pre neodbornosť včelára podpriemerný medný výťažok. Treba presadzovať zásadu, že mladé matky by mali byť osadené len do silných, zdravých včelstiev. Len tak sa od nich dočkáme dobrého výkonu. Veď aj ovocinár, ktorý zasadí pekný štep do hlušiny, sa ťažko dočká ovocia. Zo skúsenosti viem, že väčšina drobných včelárov si matku kupuje (alebo začne zháňať matku) len vtedy, keď zistí, že včelstvo ostalo bezmatečné. Viem, že včelári, ktorí kočujú, alebo „aj tí, čo nekočujú a chovajú väčší počet včelstiev, vymieňajú matky pravidelne, lebo inak by neuspeli. Avšak väčšina drobných včelárov, ktorí včelária prevažne extenzívne na pevnom (stálom) stanovišti,  vôbec nevymení matky vo včelstvách, ale ponechávajú výmenu matky na náhodu, presnejšie  povedané na včelstvo, ktoré sa s tým musí vysporiadať samo.

Prečo sa výmene bránime?

Príčinu vidím v nedostatočnej odbornosti a praktickej neskúsenosti pri pridávaní  matiek a tiež aj v tom, že títo včelári nemajú žiadnu evidenciu ani o včelstvách, ani o veku matiek. Takýchto včelárov neodrádza cena 30€, ktorú by zaplatili za matku, ale odrádza ich prípadný neúspech pri pridávaní matky a následná starosť, ako získať po neúspešnom pokuse ďalšiu matku. Preto z ,,opatrnosti“ prenechávajú túto starosť na včelstvo. Mnohokrát argumentujú: „Veď voľakedy, v pradávnej minulosti, včelstvu nik matku nepridával a včely existujú na tejto planéte už tisícky rokov.“ Mnohí včelári, hoci včelária viac rokov, nemajú ani tie najzákladnejšie pomôcky na  pridávanie matiek. Neraz som sa stretol s kupujúcim, ktorý sa pri preberaní matky spýtal: ,,A to stačí, keď ju vpustím večer do úľa a vrchnák rýchlo zavriem?“, alebo: ,,Stačí, keď otvorím ten otvor na zasielacej klietke a ony už samé prejdú na rámiky?“

Nuž, je mi ľúto pri pomyslení, že šľachtiteľské a rozmnožovacie chovy na Slovensku venujú toľko starostlivosti na odchov každej matky a kupujúci po príchode domov často dávajú matku rovno včelám usmrtiť. Niektorí včelári robia výmenu matky tým spôsobom, že odoberú starú, alebo pre iné vlastnosti nevhodnú matku a prinútia včelstvo, aby si vychovalo náhradnú matku. Pri troche šťastia, ak mladá matka pri návrate z páriaceho letu nezablúdi do susedného úľa a vráti sa ,,domov“, môže začať plodovať. Aj pri takýchto ,,šťastných“ výmenách prejde asi mesiac, kým nová matka začne klásť vajíčka. Takáto plodová prestávka a výpadok, mnohokrát nielen jednej generácie včiel, má za následok značné oslabnutie včelstva. Okrem toho, ak sa robí takýmto spôsobom výmena matky, môže včelár očakávať, že na plode od odobranej nevýkonnej matky vychová síce novú, mladú matku, ale pochybných kvalít (nehovoriac o veľkosti matky), ktoré zdedila od predchodkyne.

Podobné zlé následky sa časom dostavia, ak robí včelár výmenu matiek pomocou rojových materských buniek. Skráti síce prestávku v plodovaní, ak pridáva zrelé rojové  materské  bunky a bude mať aj pekné veľké matky, ale časom sa dopracuje k takému stavu,
že sa mu budú chcieť včelstvá rojiť.

Základom sú záznamy

Pokrokový včelár, ktorý si vedie o včelstvách záznamy plánovite, vymieňa matky buď v dvojročných, alebo trojročných etapách, predchádza neočakávaným tichým výmenám, prípadne osiroteniu včelstiev. Najmä v predznáškovom období môže mať tichá výmena
matky negatívny vplyv na medný výťažok. Je to samozrejmé, lebo pritom nastáva spomalenie, ba aj zastavenie plodovania.

Každá včelia matka, ktorú včelár pridáva do včelstva, by mala mať farebnú značku na hrudi podľa medzinárodne zaužívaného systému. V roku 2021 to bola biela farba, potom v nasledujúcich rokoch postupne žltá, červená, zelená a modrá farba. Takto už pri bežných  prehliadkach je včelár upozorňovaný farbou matky na eventuálnu potrebu jej výmeny.

Vyskytujú sa občas prípady, že niektoré včelstvo vystavia niekoľko materských buniek, ktoré starostlivo ošetruje. Pritom pôvodná matka neprestáva plodovať vo včelstve ani po vyliahnutí mladej matky a jej oplodnení. Nejeden včelár sa stretol s takýmto prípadom, keď na jednej strane plástu kládla stará matka, a na druhej strane alebo na ďalšom pláste kládla už  mladá matka. Keby sa táto vlastnosť dala dedične upevniť, zanikli by starosti s pridávaním  matiek, ale len u tých včelárov, ktorí včelária včelnicovo s menším počtom včelstiev. Nepomohlo by sa tým, ktorí včelária v kočovných vozoch, včelínoch, kde je sústredené väčšie množstvo včelstiev, lebo straty matiek zalietavaním pri páriacich preletoch sú v týchto prípadoch veľmi veľké, a tak výmeny matiek pridávaním ostanú ešte stále aktuálnym problémom včelárenia.

Ako na to?

Je azda vyše 100 rozličných spôsobov, akými možno pridať matku do včelstva. Každý včelár, ktorý sa rozhodol racionálne včeláriť, sa musí odhodlať k pravidelným výmenám matiek a osvojiť si niektorý spôsob pridávania. Odporúčam, aby si na začiatok nikdy nekupoval len jednu matku na výmenu, ale dve matky (zoznam šľachtiteľských a rozmnožovacích chovov na Slovensku býva v aprílovom alebo v májovom čísle včelárskych periodík). Jednu z matiek by mal pridať do starostlivo spraveného zmesného zmetenca, lebo tento spôsob je považovaný za najspoľahlivejší. Druhú matku môže pridať podľa niektorého osvedčeného spôsobu priamo do včelstva. Potom sa mu nestane, že namiesto obnovy včelstva mladou matkou bude mať bezmatkové včelstvo, lebo je predpoklad, že aspoň jednu z nich úspešne pridá. Ak má k dispozícii len jednu matku na pridanie, potom odporúčam, aby starú matku neusmrtil, ale spravil s ňou 2-3 rámikový odloženec, a tak si vytvoril rezervu pre prípad neúspešného pridania. Ak sa mu pridanie matky podarí, môže o nejaký čas starú matku v odloženci zlikvidovať a odloženec vrátiť k včelstvu (spojiť s pôvodným včelstvom).

Len praktické skúsenosti pri pridávaní matiek a zachovaní základných pravidiel, môžu včelára zbaviť počiatočných neúspechov. Keď si osvojíme niektorý jednoduchý spôsob pridávania tak pravidelná výmena matiek vo včelstvách sa stane súčasťou nášho obhospodarovávania včelstiev. Zákonite sa dostavia aj lepšie výsledky včelárenia.

Autor článku a fotografií: Ing. Vasiľ Ján, Včelia farma Pčola

Článok vyšiel v časopise Dymák 12/2022, ktorý je v predaji tu a ktorého predplatné na rok 2023 si môžete objednať tu.