T. Vargapál: Moje skúsenosti s Demareé metódou

Včelárim na južnom Zemplíne, v kraji s výborným jarným rozvojom. Od februára začnú kvitnúť rôzne druhy vŕb, trnky, ovocné stromy, divé čerešne, potom nastúpi repka a množstvo iných peľodajných rastlín, kríkov a stromov. Veľká pestrosť a hlavne ohromné množstvo peľu spôsobuje na jar silný rozvoj včelstiev a následne rojovú náladu. V plodisku som mával okolo 14 rámikov plodu /úľ B/.

Vyskúšal som všetky metódy zabraňujúce rojeniu včelstiev, o ktorých som sa dopočul, množstvo rôznych tzv. nerojivých línií matiek, ale výsledok bol rovnaký: Nerojivú líniu matiek som nenašiel. Všetkých mojich 175 včelstiev malo v apríli natiahnuté matečníky a chystalo sa rojiť. Zabrániť tomu sa dalo len systematickým zoslabovaním včelstiev. Vo včelstve nesmelo zostať viac ako 8-9 rámikov plodu miery B. Toto množstvo nebolo možné prekročiť do ďalšej prehliadky o 8-10 dní. Inak včely mali rojovú náladu. To skúsený včelár vie dosiahnuť, ale za cenu dvoch veľkých negatív: obrovského množstva práce a veľkého zoslabenia včelstiev. A veľakrát nie so 100% istotou.

V minulom roku (2022) som prvýkrát odskúšal Demareé metódu a som z nej nadšený. Nevyriešila všetky problémy, ale vyriešila ten hlavný – nevyrojilo sa ani jedno zo 175 včelstiev a ani jedno včelstvo nemalo rojovú náladu. Včelári iste vedia, aký je rozdiel v hlavnej znáške na repke a agáte /u nás na juhu/ u včelstva, ktoré je v rojovej nálade a ktoré rojovú náladu nemá. Navyše, vznikli veľmi silné včelstvá. Z úľa som neodobral žiaden plodový plást. V každom z nich zostalo navyše okolo 40000-60000 včiel. Iste si viete predstaviť, ako sa zvýši výnos včelstva pri počte cca 100000 včiel v úli a to bez rojovej nálady! Množstvo medu je násobne väčšie /v tomto roku k tomu prispelo aj mimoriadne dobré počasie na jar/. Samozrejme, tento efekt zdvojnásobenia včelstva po agáte pominie a včelstvá sa vrátia k svojej klasickej veľkosti. Ale počas hlavnej časti sezóny, ktorá je u nás na jar, donesú ohromné množstvo medu.

Ako metóda Demareé funguje?

Pozorovaním som zistil, že keď je v úli „B“ viac ako 8-9 rámikov plodu (nie všetky rámiky sú plne obsadené plodom), začne sa rojová nálada. A je to to jedno, či plod je v plodisku alebo časť z neho prevesíme do medníka. Matka a včely to vnímajú ako jedno plodové teleso. Situácia sa však radikálne zmení, keď medzi plod v plodisku a prevesený plod v medníku nad mriežkou dáme jeden prázdny nadstavok súší či medzistien. Matka so včelami v plodisku neregistruje prevesený plod vo vzdialenom medníku. A platí aj opačne – včely vo vzdialenom medníku nevmímajú matku. Keďže v plodisku zostal počet plástov menší ako je kritických 8-9, nezačne rojová nálada. To je princíp Demareé metódy – oddelenie matky od plodu.

V praxi to prebieha tak, že v plodisku sa ponechá 1 plodový rámik s matkou. Nad plodisko sa položí mriežka, na ňu nadstavok so súšami či medzistienkami. A na tento nadstavok položíme prázdny nadstavok, do ktorého prevesíme vybraté plodové plásty z plodiska. Samozrejme, matka sa musí vyhľadať a ponechať dole v plodisku. Ak sa nám nechce hľadať matku, musíme včely z prevesovaných rámikov striasť do plodiska, aby sme mali istotu, že sa nedostane nad mriežku. Tento zákrok robíme ešte pred vznikom rojovej nálady. Ale samozrejme dá sa previesť aj v čase rojovej nálady s tým, že matečníky musíme vylomiť. Je to v podstate preleták, len s tým, že nedáme medzidno, ale nadstavok so súšami. Včely plásty postupne vystavajú a zaplodujú. Keď dôjdu na koniec, čas na rojenie už pominul a rojová nálada už nevznikne. Metóda je to jednoduchá, ale má svoje nedostatky. Keby ich nemala, Demareé by sa používal hromadne vo svete. Ale nepoužíva sa.

Nedostatky tejto metódy

1/ Za najväčší považujem ten, že matka na 1 rámiku v plodisku po odobratí väčšiny plástov je šokovaná. V 70% percentách úľov mi včely v plodisku natiahli matečníky aj keď tam bola matka. Navyše som pozoroval, že matky v mnohých úľoch počas niekoľkých dní radikálne znížili plodovanie. Sám som mal z toho veľmi nepríjemný pocit. Matke a zrejme aj včelám tým ubližujeme.

2/ Včely vo vzdialenom medníku cítili natoľko osirelosť, že v 100% úľov natiahli matečníky.

3/ Potrebné sú 1-2 nadstavky navyše – zvyšuje to náklady na včelárenie.

4/ Zvýšená jednorazová prácnosť – vyhľadať matku + prevesovať rámiky do vzdialeného medníka.

5/ Vysoké úle – vežiaky. Do zostavy úľa musíme pridať nielen nadstavok s prevesenými plodovými plástami, ale min. aj ďalší medník. Vznikajú veľmi silné včelstvá. Včely musíme niekde upratať a musia mať aj priestor na ukladanie veľkého množstva sladiny.

Výhody metódy

1/ Výhodou je, a to obrovskou, zamedzenie rojov v čase hlavnej znášky. Na juhu Slovenska je väčšina rojov na konci kvitnutia repky. Agátová znáška je preč.

2/ Nemenej dôležité je, že nevzniká ani rojová nálada. V čase dvoch hlavných znášok na juhu, repky a agátu, idú včely na plný výkon.

3/ Zdvojnásobenie sily včelstva. Keď používame metódu zoslabovania včelstva odoberaním plodových plástov, včelstvá ochudobníme o cca 40 000-60 000 včiel. Pri Demareé metóde je v priemere 50 000 včiel späť. Rodiny so 100 000 včelami a to celý čas bez rojovej nálady, pri dobrom počasí, donesú ohromné množstvá medu.

4/ Znížená prácnosť v čase vytáčania medu. Pri aplikácii Demareé metódy je síce na začiatku viac práce, ale následne už netreba robiť žiadne protirojové opatrenia ani kontroly. A to v čase, keď treba vytáčať med. Popravde, času nebudete mať viac, lebo ho budete potrebovať na vytáčanie veľkého množstva medu. Ale to vnímame už pozitívne.

5/ Takmer 100% obnova diela v plodisku a viac získaného vosku. Mor nám z vlastnej chyby nehrozí!

Odstránenie nevýhod

Žiadna metóda nie je dokonalá. Ide ale o to, či dokážeme nevýhody eliminovať, resp. do akej miery ich dokážeme eliminovať. A toto je kľúčový moment tohto článku. Tak poďme zaradom ku všetkým piatim nevýhodám:

1/ Ponechanie matky na 1 rámiku plodu v plodisku. Ako som uviedol vyššie, pôsobí to šokujúco na matku i včelstvo a preto to nepovažujem za vhodné aplikovať.

Urobil som modifikáciu. V plodisku som ponechal 3 plodové plásty s matkou a ešte 1 vystavanú prázdnu súš /ostatné medzistienky/, aby matka mala hneď kde klásť. Výsledok sa dostavil. V 70 úľoch takto modifikovanej metódy včelstvá v plodisku nenatiahli matečníky ani v jednom prípade a matka fungovala akoby sa nič nestalo.

Táto zmena má však aj nevýhodu. Tie 2 neodobraté plásty spôsobia, že včelstvo pravdepodobne dosiahne moment vzniku rojovej nálady ešte pred koncom rojového obdobia. Riešením je, že o cca 3 týždne tie 3 zvyšné tmavé plodové plásty preložíme do vzdialeného medníka.

Liahnutie včiel z týchto plástov však bude čiastočne prebiehať už v čase kvitnutia agátu a môže dôjsť k zmiešaniu repkového medu s agátovým. Taký čas je vhodné dané 3 rámiky poznačiť, aby sme ich nevytáčali do agátového medu. Alebo ich po čiastočnom vyliahnutí použiť do odložencov.

V prípade, že Demareé metódu nepoužívame, prevesovanie musíme absolvovať tiež niekoľkokrát.

2/ Včely vo vzdialenom medníku cítili natoľko osirelosť, že v 100% úľov natiahli matečníky.

Áno , vzdialený medník musíme prekontrolovať a matečníky vylomiť. Ale robíme to len raz, pretože včely otvorený plod v priebehu pár dní zaviečkujú a ďalšie kontroly nie sú potrebné. V prípade, že Demareé metódu nepoužívame, kontrolu plodiska a prípadné vylamovanie matečníkov musíme absolvovať niekoľkokrát. Niekoľkokrát zrejme aj prevesujeme.

3/ Potrebné 1- 2 nadstavky navyše zvyšujú náklady na včelárenie.

Jeden nadstavok potrebujeme ako vzdialený medník na prevesenie plodových plástov (ten včely po vyliahnutí plodu zanesú medom) a jeden nadstavok (môže byť aj nízky) na pribúdajúce množstvo včiel a medu. Ak nebude silná znáška, možno ho nebude treba.

Cena dvoch nadstavkov je cca 50 eur. Ak počítame životnosť nadstavku 20 rokov, priemerné náklady na 1 včelstvo sú 2,5 Euro za rok (neberiem do úvahy časovú hodnotu peňazí).

Vložených 2,5 Eura do včelstva nám prinesie niekoľko sto eur zisku. A to hneď v tom istom roku.

V podstate za mesiac. Tí, ktorí sa vyznáte v investíciách viete, že je to skvelá investícia. Hovorí sa tomu superinvestícia. Takže to nie je nevýhoda, ale naopak – výhoda. Obrovská výhoda.

4/ Zvýšená jednorazová prácnosť – vyhľadať matku + prevesovať rámiky do vzdialeného medníka.

Prevesujeme však tak či tak, resp. odoberáme plásty na odložence. Tentokrát však namiesto jedného nadstavku na medník donesieme dva nadstavky. A nepreložíme 3 rámiky, ale 5-6 rámikov. Aj tak, najviac času zaberie hľadanie matky, ktoré musíme urobiť v oboch prípadoch. Odmenou za trochu práce navyše je množstvo medu. Aj toto je dobrá investícia.

5/ Vysoké úle – vežiaky.

Toto považujem za skutočnú nevýhodu, ktorú neviem riešiť. Ale treba dodať, že ide o jedinú reálnu Demareé nevýhodu.

Vo svojom včelárení prechádzam z „B“ na „C“ úle. Nadstavok „C“ je dvojnásobok „E“. Teda 2x17cm + medzera = 34,8cm. Plodisko má teda výšku 34,8cm, na to idú 3 nízke nadstavky, vzdialený vysoký medník „C“ a veľakrát ešte musím dodať 4. nízky nadstavok (ak je dobré počasie a znáška). Ak to prevediem na nízke nadstavky, aby sa to ľahko počítalo, tak moja Demareé úľová zostava má výšku 7-8 nízkych nadstavkov „E“. Ak chcem pracovať s hornými nadstavkami, musím na niečo vystúpiť alebo horné nadstavky dať dole, aby som do nich videl.

Je otázne, či niekto bude ochotný pracovať s tak vysokými vežiakmi. Práca trvá dlhšie + únava rúk + nemožnosť v tom čase kočovať. Tento stav však trvá len do kvitnutia agátu. Demareé efekt pominie, včely sa upracujú a od začiatku júna je to takmer klasika. Včely sa zmestia do „C“ plodiska + 3 medníkových nadstavkov. Už sa dá kočovať. Včely však husto obývajú svoj úľ. Kočovanie riešim tak, že vyberám lokality, kde je repka aj agát. A znova sa presúvam až po agáte.

Sezóna 2022 bola mojou prvou sezónou s Demareé. Nie však poslednou. Med z repky som vytáčal z 5-6 nízkych nadstavkov. Dvakrát. Z agátu raz. Časť agátu totiž nanosili do repky, lebo som nestihol tak rýchlo vyberať to množstvo medu. Na úle – vežiaky sa dívam nie ako na prekážku, ale ako na výzvu, ktorou sa treba zaoberať a skúsiť nájsť riešenie.

Čo nám zostáva preskúmať?

Ako som už uviedol, bolo to moja prvá sezóna s Demareé. A preto nechcem robiť ďalekosiahle závery. Navyše táto sezóna bola na jar v našej oblasti priam excelentná. Dostatok vlhkosti zo zimy a potom nádherné počasie počas kvitnutia repky a agátu (aj keď u agátu sa už začínal prejavovať deficit vlahy). Uvidíme, čo prinesú ďalšie roky – dlhá zima, studená či zadaždená jar, slabá znáška, premnoženie klieštika a iné faktory ovplyvňujúce správanie sa včiel. Bude na to treba zrejme reagovať a upravovať postupy pri Demareé.

Nie všetko som tiež stihol odskúšať. Zostali mi ešte nevyriešené otázky:

1/ Aký vysoký musí byť nadstavok oddeľujúci plodisko od vzdialeného medníka?

„B“ s istotou stačí. To som v niekoľkých desiatkach úľov odskúšal. Ale stačí aj výška „E“? Jarný rozvoj bol taký rýchly, že ja som nasadzoval všade dva nízke nadstavky naraz.

2/ Ako sa zmení situácia, ak v plodisku nechám 2 a nie 3 rámiky a zvyšné prevesím? Natiahnu v plodisku matečníky či nie? (že ich vo vzdialenom medníku poväčšinou natiahnu, je isté) A bude rozdiel, či tie dva rámiky budú „B“ alebo “C“? (Demareé som odskúšal aj na 20 úľoch „B“ a fungovali presne tak ako v „C“)

3/ Zmení sa správanie včiel, ak oddeľujúci nadstavok bude len z medzistien? Či bude lepšie ak to už budú súše? Alebo je to jedno a môže to by tak, ako mi to dovoľujú moje zásoby súší a medzistienok?

4/ Bude mať vplyv na metódu, keď ju začnem realizovať skôr, keď ešte plodisko nebude plné?

Výskum by mohol pokračovať. Vybrať dva úle približne rovnakej sily a pod obe dať digitálne váhy. Jeden úľ obhospodarovať s Demareé a druhý svojou doterajšou protirojovou metódou. Dostali by sme presné výsledky metód v kg, ktoré by sme následne previedli na eurá.

ZÁVER

Na včelách je krásne to, že ako sociálny hmyz nám poskytuje nepreberné množstvo metód, ktoré pri práci vieme aplikovať. Demareé metóda na mňa urobila už v prvej sezóne silný dojem. Je jednoduchá a extrémne efektívna. Nevýhody s ňou spojené nepovažujem za problém, ale za výzvu ďalej ju skúmať a nájsť možnosti na jej zlepšenie.

Tibor Vargapál, fotografie: archív autora

P.S.: Ak ste článok dočítali až sem, tak sa vám budú iste páčiť aj ostatné články v časopise Dymák. Objednať si predplatné tohto včelárskeho časopisu môžete tu. Čísla 1 a 2/2023 však už máme len v elektronickej podobe. Čísla 3/2023 máme zopár posledných kusov.