Vasil Kostár: Mne už žiadne včelstvo neuhynie
Prvé žihadlá som vyfasoval už ako dieťa, môj otec bol totiž včelárom. A keď som si po ukončení „jedenásťročky“ hľadal školu so štipendiom, padla moja voľba na „Včelársku školu“ v Liptovskom Hrádku, kde som ukončil štúdium v roku 1959. Zamestnať sa ako včelár sa mi však nepodarilo a ani vlastné včely som nemohol mať, pretože som po rôznych životných peripetiách skončil v Banskej Bystrici na deviatom poschodí paneláka. K včeláreniu totiž človek potrebuje nejaký pozemok, náradie a možnosti. K skutočnému včelárskemu zlomu v mojom živote došlo neskôr, pred viac ako štyridsiatymi rokmi.
Prechádzal som Tisovsko – Strehovskou dolinou, na skútri som šiel navštíviť rodičov mojej druhej ženy do Plachtiniec a práve kvitol agát. Tá vôňa ma dostala! Bolo rozhodnuté, skončil som vo včelárskom raji. Presťahoval som sa do Veľkého Krtíša, kde boli voľné byty, no zasa som býval v paneláku. Miesto na umiestnenie úľov som našiel asi päť kilometrov za mestom. Prvým mojim včelstvom bol roj v kúpenom „jednotnom úle“ – v „čechoslováku“. Cez zimu som si v pivnici zbúchal tri ďalšie jednoduché úle na mieru JU. V nasledujúcej sezóne som dokúpil od včelárov, s ktorými som sa zoznámil v okolí, tri zmetence a zrazu som vlastnil 4 včelstvá. No a začal som riešiť včelársku dilemu – kde umiestniť medomet a potrebné včelárske náradie. Zháňal som nejakú voľnú garáž, ale jediná voľná bola v osade vzdialenej ďalšie štyri kilometre…
Čo robiť? Dostal sa mi do rúk katalóg, v ktorom ponúkali plány na dom vrátane komplet materiálu. Kamarát ma zaviezol až do Brna, aby som videl ukážkové domy a mohol si vybrať. A tak ma včely donútili postaviť si vlastný dom. Po desiatych rokoch stavbárskej driny som mal dostatok priestoru na náradie aj na svojpomocnú výrobu úľov.
Fascinácia nízkymi nadstavkami
Časopis Včelár uverejnil plánik na stavbu jednoduchého nadstavku. Pozostával z rámu z hranolov 2×4 cm, vonkajšie šalovačky 8 mm hrubé boli spájané na jednoduché pero, vnútrajšok tvoril 5mm smrekolit. Dutiny rámu boli vyplnené 2 cm polystyrénom. Český včelár Boháč ma nadchol pre NN. Chcel som, aby som normálny rámik JU mohol použiť do dvoch NN bez porušenia 8 mm včelej medzery medzi nadstavkami. Tak ma nadchli NN, že úle JU išli na oheň. To proste bola paráda, sám som si dokázal urobiť nadstavky a rámiky, ale keďže som mal len pár medzistien, tak som iba prilepil 2 cm prúžky medzisteny k vrchnej látke rámika. Včely išli na voľnú stavbu a to nádherné bielučké dielo. Pri voľnej stavbe na začiatku po zaplnení plástu plodom a medom je mladé dielo veľmi krehké. Ak som vytiahol na kontrolu rámik stačilo slabé naklonenie a dielo sa utrhlo. V Odborných včelárskych prekladoch som ale naďabil na článok jednej Nemky, ktorá sa hrala s voľnou stavbou diela. Aby stavebné srdiečko nebolo také krehké, v strede rámika zvisle použila drôt. Ja som to presne odkopíroval. Lebo zvislá latka, ako to praktikovali niektorí amatéri nespojí dielo do celku. Najvhodnejší drôt je o sile 1,6 mm.
Počet rodín mi začal narastať. Spočiatku som rozmnožoval včelstvá zmetencami. Najideálnejší bol cca 1 kg včiel, vtedy včelstvíčko stavalo len robotníčie dielo so základom prúžka medzistienky na hornej latke pri kŕmení malými dávkami. Keď bolo včiel v zmetenci viac ako 1100 gramov včelstvo už stavalo aj trúdie dielo. Keď malo včelstvíčko len 700 gramov a menej, stavalo tiež robotníčie dielo ale pomaly ako keby živorilo. Neskôr po zvýšení počtu rodín som rozširoval odložencami a postupne sa počet mojich rodín ustálil na čísle 80.
Susedia ma vyhnali
Samozrejme že som si včely umiestnil pri postavenom dome, ale susedia ma so včelami rýchlo vyhnali. Umiestnil som ich v lese, na auto som nemal a aby som ich mohol navštevovať kúpil som si Babetu. Na nej som vozil nadstavky, tie s medom som na nosič za sedadlom umiestnil dva, prázdne nadstavky som viezol aj štyri či päť a dedina mala veselohru.
Mojou hlavnou znáškou bol agát. Kde sa obzrieš, napravo či naľavo samý agát. Znáška síce začala lieskou, jelšou, rakytou a inými vŕbami, púpavou ale to všetko bolo len podnecovanie. Javor, tiež poskromne, jablone som nepoznal, skôr zakvitli čerešne spolu s trnkami, pričom pred tým som prehodil nadstavky. Repka ak ju občas zasiali bola prvá hlavná znáška, ak nie, bolo bez znáškové obdobie až do agáta. Po agáte zas nič a potom trocha lipy, po ktorej nastal koniec znášky, ak sa poľnohospodári nepochlapili a nezasiali facéliu (slnečnica u mňa obyčajne nemedovala). No agát keď vyšiel, tak aj bez facélie som mal 60-70 kg medu na včelstvo.
Na polovičnom čechoslováku
Moja rámiková miera bola polovičný JU alebo Čechoslovák, teda vnútorná miera rámika 35,5×12,6 cm. Latky rámikov boli 10x25x40,5 cm, vrchná a spodná 10x10x40,5 cm. Bočná: 13,6x35x8, so zárezom 10×10 pre spodnú latku. No a celá výška rámika teda bola 14,6 cm čiže 14,6+14,6+8 sa rovná výške JU. Zimoval som obyčajne na 4 alebo aj 6 NN, takže aj keď bola dobrá zima a zostal jeden nadstavok zásob, tak som ho keď začala kvitnúť čerešňa radšej prehodil na dno. Včelám tak zostalo hore dosť miesta na plodovanie. Cukrové zásoby tým pádom išli na spodok zostavy a prinesený nektár z čerešne včely neskŕmili, ale uložili do medníka, bol to taký slabo nahorkastý, veľmi chutný med. Predtým som vytiahol podmetovú podložku aj s melivom a uhynutými včelami a mal som dno čisté, v prípade že spodný nadstavok bol prázdny, bez včiel (najmä v zostave 6NN) som ho odobral. Zároveň som skontroloval silu včelstva, prítomnosť plodu a množstvo zásob.
Proti rojom hneď z jari
Pri kvitnutí čerešne som musel začať robiť protirojové opatrenia, lebo včelstvá pri agáte museli byť v plnej sile! Silné rodiny dostali 6-7 nadstavkov, a začal som robiť odložence. Pri tvorbe odložencov som používal materskú mriežku na izoláciu plodu od matky. Matka pokračovala v kladení vajíčok pod mriežkou dovtedy, pokiaľ nebol nad mriežkou všetok plod zaviečkovaný a ten som potom použil na odložence. Keby som totiž robil odložence s otvoreným plodom, bolo by ich treba kontrolovať a materské bunky zrušiť až na jednu či dve. Odložence som robil v takej sile, aby ich nebolo potrebné posilňovať, lebo odloženec sa mi po posilnení včelami alebo plodovými rámikmi vyrojil. A silné odloženec som musel mať, aby odloženec dosiahol potrebný medný výnos, lebo inač by mi bol k ničomu.
Matky pre odložence som získaval tiež priamo nad včelstvom tak, že som bez hľadania matky plodové plásty čiastočne postriasal od včiel a prekontroloval či tam nie je matka a vložil do nadstavku nad mriežkou (budúceho odloženca). Pri matke pod mriežkou som ponechal len otvorený plod na jednom rámiku ( ak sa tak dalo urobiť, inač som ponechal aj viac rámikov s otvoreným plodom ). Materskou mriežkou som oddelil odloženec od včelstva a na druhý deň, keď sa do odloženca nasťahovali aj včely, som mriežku prikryl fóliou s ponechaním otvoru na jej zadnej časti úľa. Materské bunky včely v odloženci veselo vytiahli a zaviečkovali. Vyliahnutie matky v odloženci treba naplánovať tak, aby sa udialo na začiatku kvitnutia agátu, pretože ak sa matka vyliahne skôr, tak odloženec preploduje znášku.
Snaha zabrániť predčasne rojovej nálade robením preletákov tiež mohlo mať za následok, že by som na niekoľko dní vyradil matky z kladenia vajíčok, čo bolo nežiadúce, lebo som potreboval veľa včiel do znášky. Ak by som urobil odložence s niekoľkými plástami (nadstavkami) neskoro, teda zo včelstiev s už založenými materskými bunkami, nepredišiel by som vyrojeniu včelstva (dá sa potlačiť vyrojenie vylamovaním materských buniek, ale len na niekoľko dní) a pritom by som musel hľadať vo včelstve matku, čo som nerobil.
Odložence som sa snažil robiť v takom množstve, aby som ich mohol na včelnici vymeniť za rodiny, ktoré išli do rojovej nálady a zámenou miesta silného včelstva zo slabým zabrániť rojeniu a zabezpečiť si vyrovnané a silné rodiny do rozhodujúcej agátovej znášky.
Nie je agát ako agát
Ako som spomínal, včeláril som v niekoľko hektárovom agátovom raji. Všade samý agát. Keď začal medovať, tak prínosy stúpali z pol kila na prvý-druhý deň až na 10-12 kg na siedmy deň a potom začal prínos pomaly klesať na to kilo za deň po ďalších siedmych dňoch! Ak bol na taký prínos včelár pripravený, teda mal silné včely a dostatok medníkov s vystavenými plástami, bolo to OK, ak situáciu podcenil, včely vylihovali na letáčoch.
Keď som po piatych dňoch znášky pridal NN s vystavaným dielom (žiadne medzistienky), ako druhý „medník“, tak na ďalší deň som musel pridať ďalší NN, teda ôsmy, deviaty, desiaty a aj jedenásty a dvanásty. Nestačilo však len pridávať nadstavky, bolo treba aj vedieť kam s nimi. Najjednoduchšie by bolo pridať ich na vrch zostavy. Ale aj keď by sa otvorilo očko, včely neboli zvyknuté na tento letáč. Mladušky potom prechádzali s nektárom, ktorý im doniesli lietavky, spodnými NN do najvrchnejšieho, čiže strácali čas pochodovaním po úli. Prácne ale účinné bolo podkladať NN. Skoro ráno podsunutý NN bol do večera naprataný na prasknutie. Teda ak som mal na úli 6 NN, tak prvý medník č. 7 šiel na vrch zostavy ale medník 8 už ide pod 7 a 9 ide zase pod 8 a tak aj 10, 11, nedajbože aj 12 či 13. Plásty v horných NN neboli zaviečkované, včely nato nemali čas, ale už tam nebol nektár ale med. Pri nedostatku vystavaného diela niektorí včelári vrchný NN vytočili a podsunutím ho vrátili do úľa. Ja som mal vždy nachystaných na každé včelstvo 10 až 11 NN, vrátane „plodiskových“.
Takto to bolo, ak agát nezamrzol a boli ideálne poveternostné podmienky na medovanie. Keď pršalo vo vrchole znášky, tak prínos za deň bol aj nulový a plno založených materských bunkách vo všetkých včelstvách. Ale to patrilo vždy k včeláreniu – zisk alebo risk.
Veril som vždy amitrazu
Nechcem polemizovať na tému liečenia včelstiev, lebo nemám na to vedomostí, nie som veterinár. Ak som chcel mať ale istotu, že klieštiky nezlikvidujú v budúcej sezóne včelstvá, tak skúšku pred zazimovaním na to, či klieštiky sú vo včelstve alebo nie sú, som si vždy overil amitrazom. Bez ohľadu na to, čím som predtým liečil. Mohol som tak mať istotu, že vo včelstve ich zostalo minimum a mohol som pokojne spávať. Nikdy som nebol zástancom ani nepriateľom kyseliny mravčej, môže sa použiť napr. na miesto Gabonu po vytáčaní medu, ale musíme si byť vedomí, že pri dodržaní množstva odparenej kyseliny (teplota, veľkosť odparovacej plochy ) je jej účinnosť na klieštika nie vysoká. Ale ako odľahčovacie preliečenie postačuje. Ak však chceme včelstvá uchrániť od záhuby, neprichodí iné ako použitie účinnejších liečiv v jesennom období.
Ja si myslím, že preto vznikol letný monitoring spadnutých klieštikov, lebo včelári likvidujú klieštika aj kyselinami a nemajú istotu koľko klieštikov prežilo cez zimné obdobie. V letnom období potom môže nastať kritická situácia v premnožení klieštika, ktorého treba zlikvidovať. Ja som robil monitoring od začiatku napadnutia včelstiev klieštikom a to v jeseni po fumigácii tým, že som spočítal spad klieštika a pri väčšom množstve spadu som liečenie opakoval. Ak sa včelstvá dôkladne preliečia na jeseň, klieštik za jednu sezónu nemá možnosť sa natoľko rozmnožiť, aby zlikvidoval včelstvá.
Liečenie včelstiev po znáške som robil vložením Gabonu, spad klieštika som nesledoval, liečenie som robil preventívne.
Popri boji s klieštikom som vždy včelstvá zakŕmil cukrovým roztokom, ktorý som si rozrábal tak, že na hrdlo kanvy som pripevnil vŕtačku s tyčou a vrtuľkou. Za niekoľko minút roztok bol hotový, na spodok kanvy som namontoval výpustný ventil a roztok tiekol po otvorení priamo do 10 litrových bandasiek. Pri NN včelárení som zimné zásoby zakrmoval aj do rezervy na jarný rozvoj v prípade nepriaznivého počasia. Ak také nenastalo, prebytočne cukrové zásoby (keďže som nechcel vytáčať cukor), som prehodil s nadstavkom na spodok úľa. Pred zakrmovaním v auguste som nezužoval včelstvá, ale som ich ponechal v 4-6 NN nadstavkoch. Jednoducho sa nedali zúžiť, lebo včelstvá odsadali celý priestor. Na dôvažok, v spodných nadstavkoch sa nachádzali zvyšky medu ako aj peľu. Ani po zakŕmení tieto nadstavky neboli prázdne a odoberal som ich až na jar. Hoci som mal v dne úľa sito, na zimu som zasunul podložku na kontrolu spadu klieštika a na kontrolu meliva.
Študovať, študovať…
Keďže od skončenia včelárskej školy do začiatku môjho skutočného včelárenia uplynulo 20 rokov, musel som si doplniť svoje vedomosti o včelárske novinky. Za socializmu to nebol problém, z odbornej knižnice na Senovážnom námestí v Prahe mi vždy poslali vyžiadanú literatúru a niečo mali aj v Nitre na Poľnohospodárskej univerzite. Veľa poznatkov som získaval aj čítaním „Odborných prekladov “ a keďže v posledných rokoch už v našom tradičnom časopise o včelách pomaly nič nebolo, tak som najčastejšie čítal ruské „Pčelovodstvo“.
Ak by som mal mladým niečo poradiť, jednoznačne im odporúčam chovať včely v nízkych nadstavkoch. Nikdy za tie roky som neoľutoval, že som namiesto CS choval včely len v polovičných nadstavkoch. Kto nepochopí podstatu včelárenia v NN môže namietať hocičo, ale kto sa to naučí, má ľahký včelársky život a dostatok medu. Samozrejme bez ohľadu na to v akom úli včelária, musia včelári neustále študovať. Bolo síce veľa postupov, ktoré som našiel v knihách a v časopisoch, odskúšal ich a neosvedčili sa. No napriek tomu neustále vzdelávanie sa a skúšanie nových vecí považujem pri úspešnom včelárení za nevyhnutné. Každý včelár by sa mal snažiť viesť včely tak, aby v čase znášky boli v plnej sile a nevyrojené, ináč môže na med zabudnúť a len paberkuje.
Všetko sa raz skončí
Pre vek a zlý zdravotný stav som sa nakoniec musel minulý rok rozhodnúť a skončiť. Je to špatné, zlé a deprimujúce. Bola to aj fuška z 80 rodín zísť na 27. To nie je ako keď niekto včeláriť prestane lebo prišiel o včely. Ja som včely mal, silné rodiny a predať ich „za babku“ (a navyše aj komu, keď nikto nechoval včely na ½ CS?) sa neoplatilo. Tak som to potiahol ešte jeden včelársky rok a zisk z medu bol vyšší ako by som dostal za včely. Ale donekonečna sa to nedalo robiť. Znižovanie včelstiev sa dá uskutočniť pokiaľ človek má neskorú letnú znášku spájaním rodín. Ja som znášku v lete mal len raz a to facéliu. Znížil som počet rodín spájaním o 15. V znižovaní počtu rodín mi nepomáhal ani bežný problém dnešných včelárov, teda miznutie včiel na jeseň a prázdne úle. Tak ako vždy jesenné úhyny ma nechceli postihnúť. A nenakŕmiť do zimy, tak to som nemal svedomie. Nakoniec mi pomohli dvaja kamaráti včelári, niečo včiel vzali, niečo predali.
Posledných 27 rodín predal kamarát až na jar minulého roku keď už som bol v domove sociálnych služieb. Na včelnici nezostalo nič, žiadne včely len zo 500 nadstavkov s rámikmi a vystavaným dielom v sklade. V priebehu leta kamarát postupne vytavil aj vosk a nadstavky s rámikmi išli do ohňa. Srdce mi pukalo ale kamarát Jožo ma utešil slovami, že mi aspoň v zime neuhynie žiadne včelstvo. Vlastne mal pravdu a tak sme sa spolu aspoň zasmiali.
Vasil Kostár
Článok vyšiel v januári 2022 v časopise Dymák.
