Usadenie roja – vodou, dymom aj do ošatky
Roj usadený v ošatke. Autor foto: Vladimír Uhrin
Ak je roj usadený na konári, z ktorého sa dá striasť, alebo sa dá ten konár odstrihnúť, najskôr ho postriekam vodou z rozprašovača, aby včely toľko nelietali. Po chvíľke potom roj strasiem cez smyk do rojnice. Rojnicu uzavriem, zostane otvorené iba očko a nechám ju na mieste, pod konárom, kde bol roj usadený. Ak som striasol matku, tak všetky zvyšné včely samé vojdú do rojnice za ňou. Keď matka nie je v rojnici, včely z nej vylezú von a zase si sadnú na pôvodné miesto. Vtedy treba celý postup zopakovať.
Rojnicu s rojom odnesiem do pivnice na 2-3 dni. Očko je už samozrejme zatvorené. Nie je nutné ich kŕmiť, majú svoje zásoby. Po tejto karanténe (to je teraz populárne slovo) osadím do jedného nízkeho nadstavku Optimal medzistienky a naň dám prázdny nadstavok, aby som mal včely kam vysypať. Nadstavky s medzistienkami môžu byť aj dva, ak je roj veľký. Roj do úľa osádzam navečer, keď už ustáva letová aktivita. Včely v rojnici sedia hore, preto ňou najskôr trochu buchnem o zem, aby som ich striasol na spodok. Otvorím rojnicu, trochu ich postriekam vodou, presypem do pripraveného úľa a zatvorím vrchnákom.
Preliečim kyselinou mliečnou alebo varidolom
Na druhý deň sú už včely usadené na rámikoch s medzistienkami a môžem ich preliečiť. Ak to nestihnem hneď na druhý deň, nie je to problém. Môže to byť aj do siedmich dní. Podstatné je, aby to bolo kým nezaviečkujú prvý plod.
Roj zvyčajne liečim 15% kyselinou mliečnou. Ostatné kyseliny sú dosť agresívne. Každý jeden rámik vytiahnem a rozprašovačom včely postriekam. Funguje to, klieštik naozaj padá, len je to trochu prácne. Môžem namiesto toho použiť Varidol. Podľa veľkosti roja dve alebo tri kvapky na pásiku zapálim v tom hornom prázdnom nadstavku. Nechám ich hodinku zatvorené, potom otvorím letáč, nech si to vyvetrajú. Liečim večer, keď sú včely „doma“. Mám tam podložku a vidím, aký bol spád klieštika. O roj v úli sa samozrejme treba ďalej starať, kŕmiť ho sirupom 1:1 (kilo cukru – liter vody). Roj je zmes všetkých včiel a majú silný stavebný pud. Preto im ten sirup treba dávať(ak nie je výdatná znáška), aby si dielo čo najrýchlejšie vystavali.
Dymák v akcii
Vráťme sa ešte na začiatok. Roj totiž môže sadnúť aj na kmeň stromu, na stenu, plot… Je roztiahnutý a nedá sa striasť. Na odchytenie takéhoto roja používam ošatku – košík, podobný v akom sa voľakedy piekol chlieb. Hore má háčik, aby sa dal zavesiť. Snažím sa ho umiestniť nad roj a od včiel do košíka dám napríklad konárik – mostík, aby vedeli po ňom prejsť dovnútra. Prípadne, ak sa dá, priamo opriem bok košíka o plochu na ktorej včely sedia. Potom začnem odspodu dymákom fúkať a včely začnú utekať hore. Nejaký čas to trvá, nejde to rýchlo. Ak nájdu môj mostík je dobre, ale môže sa stať, že vylezú zhora na košík. Tak ich zase zvrchu sfúkam dymákom dolu a opäť sa ich snažím nasmerovať, kam potrebujem. Niektoré včely vzlietnu, ale väčšinou iba lozia. Keď už je včiel v ošatke viac, treba ich nechať, za nejakú polhodinku – hodinku tam budú všetky. Odtiaľ ich strasiem do rojnice a ďalej postupujem, ako som už písal.
Keď je ten roj roztiahnutý na veľkej ploche, nie je celkom márne trochu ho prezrieť, či náhodou neuvidím matku. Keby sa mi ju podarilo chytiť (štipec na odchyt treba mať poruke) mám po probléme. Treba ju zavrieť do rojnice a všetky včely prídu za ňou.
Takto usádzam roj ja, ale netvrdím, že je to jediný správny postup. Každý si musí nájsť ten svoj. A mám ešte jednu zásadu. Ak sa roj usadí vysoko na strome, tak ho tam nechám. Moje zdravie je prednejšie, ako roj včiel. Akrobatické kúsky na rebríku a prípadný pád za to nestoja. Sú aj na takýto prípad postupy, napríklad zobrať rámik s otvoreným plodom a na nejakej tyči ho dať k tým včelám a nalákať ich na ten plod. Ale nikdy som to neskúšal.
Vladimír Uhrin, chovateľ včelích matiek, Skýcov
