Petícia za Živú krajinu

Posledné desaťročia priniesli nevídané zmeny do poľnohospodárskej krajiny na Slovensku. Žiaľ nie pozitívne. Bežné druhy vtáctva, ktoré sme považovali za symbol nášho vidieka miznú. Jarabica je na pokraji vymretia. Početnosť lastovičky na Slovensku sa prepadla za desať rokov o polovicu. Podobne miznú rôzne druhy hmyzu, vrátane opeľovačov. Situácia je rovnaká v celej Európskej únii. Početnosť vtáctva poklesla o 55 %, hmyzu o 76 %. Tieto zmeny majú spoločného menovateľa. Spoločnú poľnohospodársku politiku EU.

Už dlhé roky vedci a občianske združenia poukazujú na fakt, že spoločná poľnohospodárska politika Európskej únie vedie k strate biodiverzity v Európe. Napriek tomu ani aktuálne programové obdobie neprinieslo výraznú zmenu k lepšiemu. Aj v rámci greeningu, ktorý mal byť toľko očakávaným ozelenením poľnohospodárskej politiky, bolo možno siať plodiny, ktoré ďalej viedli k strate biodiverzity.

Prepad biodiverzity na Slovensku ešte umocňuje nastavenie agroenvironmentálnych schém, ktoré sme mali ako krajina vo vlastných rukách. Výsledkom je nevhodné nastavenie schém (buď sú finančne nevýhodné v porovnaní s konvenčným hospodárením, alebo prakticky veľmi ťažko realizovateľné), ktoré viedlo často k ich minimálnemu využitiu a teda k umocneniu straty pestrosti krajiny a úbytku vzácnych aj bežných druhov. Príkladom môže byť nastavenie agroenvironmentálnej schémy pre ochranu najohrozenejšieho vtáčieho druhu u nás, dropa. Schéma vyžaduje napríklad vyššie zastúpenie trávnych porastov. Pri kombinácii platieb v územiach mimo vodných zdrojov dostanú farmári v schéme na dropa maximálne 351,47 EUR/ha. Na to aby sa im ale oplatilo do schémy vstúpiť by potrebovali platbu minimálne 400-600 EUR/ha. Samozrejme, že za takýchto nevýhodných podmienok farmári do schémy nevstúpia, navyše keď hospodárenie s ohľadom na dropa vyžaduje aj náročnejšie agrotechnické postupy.

Vzhľadom k opakovane nevhodnému nastaveniu poľnohospodárskej politiky sme preto prišli ako občianske združenia s petíciou „Za živú krajinu“, www.zivakrajina.sk, ktorú adresujeme Ministerstvu pôdohospodárstva a rozvoja vidieka. MP RV SR preto, lebo má v rukách nastavenie politiky na národnej úrovni a aktuálne vie ovplyvniť podobu poľnohospodárskej reformy aj na európskej úrovni.

Vo svoje petícii žiadame takú zmenu poľnohospodárskej politiky, ktorá povedie k zastaveniu úbytku biodiverzity. Petícia je postavená predovšetkým na tom, aby platby pre farmárov v rámci agroenvironmentálnych schém a ekoschém naozaj podporili farmárov, ktorí chcú hospodáriť s ohľadom na prírodu. Aby sa neopakovala dnešná situácia, že pri šetrnom hospodárení farmári často prerábajú. Navrhujeme nastavenie platieb tak, aby sa šetrné hospodárenie oplatilo viac ako pestovanie plodín s možným využitím na energetické účely (kukurica, repka), ktorých aj tak Slovensko vyprodukuje viac ako potrebuje.

Zmeny početnosti lastovičky obyčajnej na Slovensku v rokoch 2005-2017. Zmeny na osi y sú v %.

Požiadavky petície Za živú krajinu sú zhrnuté v ôsmich bodoch. Prvý bod petícia požaduje vyčlenenie časti pôdy na neproduktívne plochy. Tento bod je obzvlášť dôležitý pre zvrátenie úbytku opeľovačov. Požiadavka vyčlenenia neproduktívnych plôch vyvoláva s farmármi najväčšie diskusie z dôvodu obáv z prepadu produkcie. Vedecké práce (napr. zo Španielska) však jasne preukázali, že neproduktívne plochy (v Španielsku biopásy) vedú v dôsledku prítomnosti opeľovačov k zvýšeniu úrody na susedných parcelách. Ďalšie body petície (2 a 3) požadujú vytvorenie podmienok pre častejšie striedanie plodín, vrátanie stanovenia maximálnej výmery lánov na 20 ha a ich povinného rozdelenia biopásmi. Dobrým výsledkom nastavenej poľnohospodárskej politiky by bolo také nastavenie ekoschém a agroenvironmentálnych schém, že sa do nich farmárom oplatí vstúpiť. To požadujeme v bode 4 a 7 petície.

Jednou z kľúčových požiadaviek petície je väčšia podpora pre farmárov, ktorí pasú hospodárske zvieratá v chránených územiach. Práve nedostatočná podpora živočíšnej výroby v predošlých rokoch viedla k prepadu našej sebestačnosti v produkcii hovädzieho mäsa a v súvislosti s tým poklesla v mnohých slovenských regiónoch výmera lúk, pasienkov, viacročných krmovín, teda takého využitia krajiny, ktoré bolo kľúčové pre udržanie biodiverzity v krajine. Z tohto pohľadu je dôležité v chránených územiach zabezpečiť aby sa na štátnej pôde nehospodárilo rovnako ako mimo chránených území. Je potrebné zabezpečiť viditeľný rozdiel v hospodárení na štátnej pôde v chránených územiach, keď už štát vyhlásením chránených území deklaroval, že ochrana prírody má v týchto územiach prioritu. Dnes žiaľ vidíme často opak. Napríklad v Chránenom vtáčom území Špačinsko-nižnianske polia je priemerná výmera lánov 40,5 ha, tak v celom Trnavskom kraji, kde CHVU patrí je to len 18,2 ha.

Naplnenie týchto požiadaviek týkajúcich sa poľnohospodárskej krajiny nepomôže len ubúdajúcemu vtáctvu. Požiadavky pomôžu rovnako ubúdajúcemu hmyzu, opeľovačom a v neposlednom rade aj včelárom. Verím teda, že mnohí včelári budú túto petíciu požadovať za podporu svojich aktivít a radi sa k petícii pridajú. Všetkým, ktorí tak urobia, dopredu ďakujem!

Jozef Ridzoň, Slovenská ornitologická spoločnosť