Na kočovke – príhody, rady a skúsenosti

Vážení včelári, včelárky a priaznivci tohto krásneho, avšak náročného koníčka, rád by som sa s vami v tomto roku podelil o svoje skúsenosti s kočovaním. V niekoľkých krátkych článkoch vám chcem priblížiť svet a život kočovného včelára v priebehu jedného roka. Zároveň vám poodhalím aj nástrahy a radosti, s ktorými sa stretávam. Najskôr sa však predstavím a opíšem vám moje vlastné včelárenie a cestu k nemu. V roku 2004 sme sa s manželkou ako obyvatelia jedného žilinského paneláku s láskou k prírode rozhodli kúpiť drevenicu v Makove. Prostredie bolo nádherné, avšak pre nutné opravy boli pred nami roky práce.

NA CHALUPU PATRIA VČELY
Pri postupnom skrášľovaní dreveného obydlia ležiaceho v horách v 800 m.n.m. som sa pohrával s myšlienkou obohatiť okolitú krásu o prítomnosť včiel. Bol to môj dávny sen, no v rodine sa včeláreniu nikto nevenoval. Dokonca ani v dedine z východného Slovenska, odkiaľ pochádzam. Usúdil som, že včely na chalupu určite patria a že si ich aj zaobstarám. Ale až vtedy, keď o ich živote budem vedieť toľko, aby som bol pre ne dobrým gazdom a nie škodcom číslo jeden. Každý neodborný zásah sa vám vo včelárstve môže nepekne vypomstiť a to vám na sebavedomí určite nepridá. V lete, keď som už vedel, že v septembri nastúpim na Strednú odbornú školu pod Bánošom v Banskej Bystrici – študijný odbor včelár, som kúpil prvé dva roje. Postupne som doplnil ďalšie tri rodiny. Počas štúdia som počet zvyšoval na 12 a po ukončení školy som už včeláril s 20 včelstvami. Práca so včelami ma neskutočne napĺňala a bádal som po ďalších vedomostiach a možnostiach vzdelávania sa v oblasti včelárstva. Po absolvovaní niekoľkých neplatených, ale aj platených prednášok, kurze Asistenta úradného veterinárneho lekára (AUVL) som nastúpil na ročnú včelársku školu PSNV (Pracovní společnost nadstavkových včelařů) v Hraniciach na Morave. Bolo to veľmi dobré rozhodnutie. Naši západní susedia sú totiž o riadny krok vpredu.

KOČOVANIE – Z NÚDZE CNOSŤ
Musím povedať, že svoju odbornú úroveň som z roka na rok zvyšoval, ale na prírodu som bol aj tak krátky. Ak hora zameduje, je to krása, no ja som to šťastie nemal. Ak som chcel včelám nechať zásoby pre ich existenciu, ročne som vytočil kvalitný med ledva pre svoju rodinu. Jednou z možnosti , ako získať vlastný med, bolo kočovanie. V dobe, keď som nad tým vážne uvažoval, som sa v hypermarkete pri regáli s cukrom náhodne stretol s kamarátom z Kysúc, ktorý sa včelám venoval od detstva a nejaký ten rok už kočoval. Slovo dalo slovo a na jar som mu chodil pomáhať. Skúsenosti mal bohaté a ja som ich, dúfam, obohatilo tie moje školské. Počas celej sezóny sa bolo o čom rozprávať. Na druhý rok sme už vyrazili aj s jednou mojou kočovnou paletou. Neskôr som prikúpil ďalšiu a kočoval s dvomi. Obaja chodíme na rovnaké miesta, aby sme si v prípade potreby vedeli navzájom pomôcť. Minulý rok sa ku mne pridal môj najlepší kamarát a je to v mojich očiach najúspešnejší včelár-začiatočník. S tromi rodinami v prvom roku včelárenia vytočil 180 kilogramov medu (päť druhov). Pred prvým kočovaním mi kamarát poradil, ako a kde podať návrh na kočovný plán a čo vybaviť. Zobral ma na miesta, na ktorých sme plánovali kočovať, a súčasne sme vykonali dohovory s majiteľmi pozemkov. Povedal som si, že podmienky kočovania musia mať predsa určité pravidlá a že na internete je všetko. Musím sa však priznať, že som sa poriadne zapotil. Ucelený dokument pre kočovného včelára budete hľadať ťažko. Vo viacerých dokumentoch nájdete iba útržky toho, čo potrebujete vybaviť. A už vôbec nečakajte presné informácie. V mnohých prípadoch sa stretnete s tým, že každý si vysvetľuje nejasné dokumenty po svojom…..

text a fotografie: Ľuboš Remeta

Celý článok autora Ľuboša Remetu si prečítate vo februárovom vydaní časopisu Dymák.

Nájdete ho v týchto predajniach včelárskych potrieb alebo si ho môžete objednať a predplatiť podľa inštrukciíí napísaných tu.