Keď máš za suseda „záchrancu včiel“
Je utorok ráno a po štvordňovej šichte v práci ma zobudí cinknutie mailu. Otvorím oči a zobúdzam sa pri čítaní popisu opakujúceho sa problému priateľa včelára z Dolnej Krupej. „Michal, príď sa na to pozrieť a skús s tým niečo urobiť, my si už nevieme naozaj rady…“, píše. Okolo desiatej sadám do auta a idem sa teda pozrieť do chotáru tejto peknej obce.
V čom je problém? Podľa popisu tu nezodpovedný majiteľ absolútne nerieši situáciu s uhynutými včelstvami a to už druhý rok po sebe. Včelstvá uhynuté v úľoch s otvorenými letáčmi, očkami a niektoré aj úplne bez vrchnákov, ktoré ležia vetrom odfúknuté bokom vzbudzujú u miestnych včelárov strach zo šírenie chorôb a nákaz.
Situácia na mieste činu je ešte žalostnejšia ako tento stručný popis. Včelár slabšej povahy na mieste riskuje infarkt. Rámiky s dielom čiernym ako smola, rozožraté vijačkou a myšami, otvorené len tak na jarnom slnku… 154 úľov, jeden vedľa druhého, niektoré zatvorené, niektoré otvorené. Rámiky pohodené aj pod úľmi, nič pre labilné povahy…. a pritom je zrejmé, že nejde o úhyny z tejto sezóny. To by sa vijačka nestihla takto popásť…
Odchádzam a už cestou domov telefonujem s riaditeľom Regionálnej veterinárnej správy v Trnave MVDr. Ľuboslavom Lorinčákom a s predsedom Slovenského zväzu včelárov v Trnave Františkom Hájikom. O probléme obaja vedia. Tvrdia, že rovnaká situácia bola na mieste aj minulý rok na jar, po ohlásení kontroly však majiteľ úle zlikvidoval a spálil a kontrolovať tak nebolo čo. Zjavne však pán včelár začal včeláriť nanovo. Výsledok zdá sa rovnaký a tak, aby tentokrát nedopadla ohlásená kontrola rovnako, ohlásia mu kontrolu a odber biologického materiálu z včelnice hneď na druhý deň.
Predpoklad, že počítať so spoluprácou zo strany majiteľa by nebolo realistické, sa potvrdil ako správny. Majiteľ totiž na ohlásenú kontrolu RVPS odpísal, že „Kontrola nebude možná, vzhľadom k tomu, že podávame trestné oznámenie z dôvodu, že nám včelstvá niekto presunul bez nášho vedomia na iné miesto, nechal otvorené striešky úľov a včely tak pozabíjal. Z dôvodu policajného šetrenia nie je možné s úľmi hýbať. Vďaka za porozumenie.“
Pracovník RVPS Trnava Ivan Uváčik a rovnako ani spomínaný Fero Hájik však veľké porozumenie pre príbeh o presunutých úľoch nemali a odber biologického materiálu zo včelnice vykonali. Z úľov ktoré boli bez striešok odobrali vzorky plástov a rovnako z podložiek úľov, v ktorých včelstvá javili známky života odobrali melivo. Materiál poputuje do VÚ v Dolnom Kubíne na preskúmanie prítomnosti spór Paenibacillus larvae.
Uvidíme ako vyšetrenia dopadnú a či aspoň trochu zmiernia obavy včelárov z Dolnej Krupej a Bolerázu.
Prečo zašla situácia tak ďaleko? Snažil som sa spoznať aj pohľad druhej strany, teda majiteľa včelnice. Tá je registrovaná na Stanislavu Hörčíkovú a spoločnosť Zachráň včely – Boleráz. Tá telefón nedvihla, iba sms-kou mi oznámila, že je na dovolenke a s otázkami ma odkázala na email info@zachranvcely.sk s tým, že kolegovia mi odpovedia. Neodpovedali. Číslo na svojho spoločníka z projektu Zachráň včely, pána Petra Kočalku, mi pani Hörčíková tiež neposkytla a iba zopakovala príbeh o trestnom oznámení na niekoho, kto jej včely (154 úľov) o pár metrov posunul s tým, že po dovolenke sa vyjadrí konkrétnejšie.
To sa celkom teším, pretože ma naozaj zaujíma prečo nezabezpečila zatvorenie letáčov a očiek v úľoch uhynutých včelstiev, prečo likvidáciu uhynutých včelstiev neriešila už v lete či na jeseň, keďže je zrejmé, že nejde o zimné úhyny. A tiež by ma zaujímalo to, či si niekto, kto nazve svoj projekt „Zachráň včely“ uvedomuje, že svojim konaním/nekonaním umožňuje šírenie nákaz a chorôb včiel do okolia a včely nezachraňuje ale ohrozuje a týra?
Odpovede si verím prečítate v Dymáku číslo 4/2022.
Náš časopis nepatrí pod žiaden zväz ani spolok a je určený pre všetkých včelárov. Stále si ho môžete objednať aj s číslami 1, 2 a 3/2022 na adrese tu alebo ho nájdete v týchto včelárskych obchodoch.
Michal Petruška
P.S: Fotografie popis nepotrebujú, včelár vidí, čo je na nich.
