Dymák

Časopis o včelách a prírode pre všetkých včelárov

F. Ciglan: Takto to robím ja

Filip Ciglan pri práci na včelnici. Autor: Marian Garai

Volám sa Filip Ciglan a včelárim asi 16-17 rokov. Začínal som so zdedenými tromi včelstvami po ujovi, ktorý mi ich núkal, keď som mal asi 25 rokov, ale nechcel som to vôbec robiť. Až neskôr, niekedy po štyridsiatke, ma to chytilo. Naozaj zrejme na všetko musí človek tak nejak dozrieť. Včelárenie je komplexnejšia vec, či už pohľadom na prírodu, vnímanie súvislostí v nej, zručností vo včelárení.

Včelárim v obci Prenčov na južnej strane Sitna, táto oblasť je ešte stále chránená. Poľnohospodári tu nehospodária konvenčne, ale je to ekologické hospodárenie, osievajú len ďatelinu, kosia ju a sušia. Samozrejme, toto je výhoda pre nás včelárov, že krajina tu nie je zaťažená výsevom monokultúr a následným používaním chémie. Včelstvá, ktoré sa rozvíjajú, sú nútené hľadať nektár a peľ na lúkach, troške agátu a v lesoch.

Aj med je tu taký čistejší, niekedy sú veľmi zaujímavé kombinácie, ktoré včely z toho dokážu vyrobiť. Medy tu nie sú poznačené monokultúrou tak ako v oblastiach s repkovými poľami. Tam repku cítiť v každom mede, je ňou doslova poznačený. Na mojej včelnici produkujem druhový med, snažím sa vystihnúť obdobie, keď včely zaviečkujú znášku napríklad z agátu alebo lipy. Z jari je to kvetový med, ktorý obsahuje veľa glukózy – síce rýchlo kryštalizuje, ale moji zákazníci si už zvykli, že ho pastujem. Ono je to aj o osvete, keď včelár pustí zákazníka do svojho sveta a vysvetlí mu, čo ako funguje a podá mu informácie, ktoré ho nadchnú. Kupujúci ľahšie pochopí a ocení prácu, ktorá sa za výsledným pohárom medu skrýva. Niekedy sa pošťastí a máme tu aj medovicu – to však nie je každoročne.

Včelnica je umiestnená vo výške 300 metrov nad morom, ale lesy sa pohybujú okolo 450 m.n.m. a lúky možno o ďalších 100 metrov vyššie, takže aj to je výhoda, že hornatý terén poskytuje posun v kvitnutí  a rozmanitosť pastvy. Ako som už spomenul, začínal som na zdedených úľoch typu Čechoslovák. Boli to ťažké úle, včielkam sa v nich darilo, ale bol problém vymeniť si rámik alebo pomôcť nejakému včelárovi, keď má inú mieru. To ma donútilo prejsť na úle Tatran B10, keďže v mojom okolí boli včelári s týmito úľmi. Používam klasiku – dva B-nadstavky (jedno plodisko a medník). Úle používam zateplené, vyrobil som si ich skoro všetky sám až na pár úľov, ktoré som neskôr dokupoval….

 

Celý článok autora Mariana Garaia o spôsobe včelárenia Filipa Ciglana si prečítate vo februárovom vydaní časopisu Dymák.

Nájdete ho v týchto predajniach včelárskych potrieb alebo si ho môžete objednať a predplatiť podľa inštrukciíí napísaných tu

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Copyright © 2020 Dymák | Všetky práva vyhradené. | Newsphere by AF themes.