Dobrá etiketa rozpráva príbeh

O tom, že je jeho med dobrý a kvalitný nepotrebuje včelár presviedčať ani seba ani svojich stálych zákazníkov. Nie každý rok je však taký, že nemusíme riešiť otázku, čo s nadprodukciou. Keď už chceme med predať novým zákazníkom, tým, ktorí nás nepoznajú, musíme ich presvedčiť, že kúpia naozajstný med od naozajstného včelára. Rovnako keď med nepredávame ale vo forme daru ním chceme potešiť blízkych. Aj v tomto prípade jeho hodnotu zvýši etiketa. O tom, ako by mala moderná a dobrá etiketa na med vyzerať som sa zhováral s dizajnérom Michalom Staškom.

Prečo vôbec mať etiketu na pohároch so svojim medom?

Prvotným argumentom je odlíšiť sa od ostatných. Odlíšiť sa ale nie len tým, že si na pohár dáme iný kvet a inú včelu ako sused. To je totiž akoby sme na etiketu piva dávali pivovú penu a chmeľ. To však spotrebiteľ nepotrebuje vedieť. On už podľa fľaše vie, že kupuje pivo, tak ako podľa pohára vie, že kupuje med. Tak sa už rovnako odžilo dávať na etiketu vína strapec hrozna. Keby sa med predával v nepriehľadnej fľaši, tak by to možno malo význam dávať na etiketu plásty či včelu. Oveľa dôležitejšie je ale etiketou povedať niečo o príbehu daného medu, spôsobe jeho získavania včelárom, jeho tradícii včelárenia. To je to čo mi povie aj o jeho kvalite, keď vidím, že kupujem med od niekoho so skúsenosťami. Z etikety sa chcem dočítať aj iné ako, že ide o med kvetový a je dobrej kvality. Potrebujem z nej vedieť, niečo čo výrazne odlišuje tento med od iných.

Takúto etiketu si zrejme včelár nedokáže vyrobiť sám. Ako vniká takáto etiketa?

Včelár by mal zvládnuť napísať, v čom je iný, v čom je zaujímavý od svojho konkurenta, suseda. Musí zaujať hoci len nejakým detailom. Tým aké má úle, včelíny, ako sa stará o včely tradíciu. Od tohto sa vie dobrý kreatívec, napríklad grafik odraziť a vie vytvoriť etiketu. Je to ako keď si obálku knihy nerobí autor, ale dá knihu prečítať kreatívcovi a ten potom vie navrhnúť obálku, ktorá už hovorí niečo o obsahu, príbehu samotnej knihy. Samozrejme nemôže tam byť povedané všetko, ale treba navnadiť. Aby si ho človek chcel kúpiť, keď etiketu uvidí. Dôležitá je lokalizácia. Keď mám včely v nejakej doline, tak to tam napíšem. Aby si zákazník pozrel, zistil, kde to vlastne je. Aby pochopil, že ten med nie je univerzálny, ale je z konkrétneho miesta.

Má význam dať si spraviť etiketu aj pre včelára, ktorý med nepredáva?

Robím veľa pre vinárov, aj malých vinárov, ktorí predávajú len nadprodukciu a tiež sa u nich zaužíval štandard, že samotní vinári na etiketu vlastnou rukou niečo napíšu. Nejaký svoj odkaz či vtip. A víno je istým spôsobom ako med. Tak ako víno sa pije pomaly, tak aj med sa z pohára míňa pomaly, po lyžičkách. Človek tak má čas na túto etiketu pozerať, baviť sa o tom, čo sa na nej dočítal. A med je cennou surovinou, potravinou. Je stále nedocenený ale kedysi bol cenný ako zlato a až ten kto privonia k procesu jeho výroby pochopí jeho hodnotu. Preto je dobré odlíšiť ho od lacných napodobenín. Tak aby tá etiketa vzbudila záujem, zvedavosť a upriamila pozornosť na serióznosť výrobcu medu.

Môže etiketa zvýšiť predajnosť medu? Nakoľko platí, že obal predáva?

Napríklad zo skúsenosti s malými vinármi s ktorými spolupracujem možno konštatovať, že vinári by si chceli zapýtať viac. Len majú obavu ako to dosiahnuť. Skvalitnenie obalu produktu je najpriamejším a najefektívnejším spôsobom ako osloviť novú klientelu. Keď použijem etiketu z ponuky predvyrobených šablón, tak žiaden príbeh neponúknem a klientsku základňu si nevytvorím. Vytvorím si ju len na základe ceny a toho, že niekto povedal, že môj med je dobrý ale iných nových ľudí neoslovím.

Mnohí včelári majú svoju stálu klientelu a etiketu nepotrebujú. Tvrdia, že nič nepotrebujú prikrášľovať. Aj im si odporučil spraviť si osobnú etiketu?

Tu hovoríme o predaji z dvora. Ak majú títo včelári filozofiu o tom, že chcú med predávať čo najlacnejšie, tak ozaj môžu na etikete ušetriť. Ak ale med putuje niekam ďalej, čo i len do menších farmárskych obchodov, jednoducho k iným spotrebiteľom, tu by som odporučil vytvorenie si etikety. Etiketa navýši hodnotu medu. Človek pri jeho konzumácii premýšľa o jeho pôvode o práci, toho kto ho vyrobil.

Čo by teda dobrá etiketa mala mať?

Mala by zaujať. Povedať čím je obsah poháru iný ako ten od konkurencie. Mala by hovoriť o tom, kto ten med vyrobil, kde ho vyrobil a naznačiť jeho príbeh.

Videl si viaceré etikety, aké si my včelári dnes vyrábame. Vidíš v nich nejaký trend?

Pozorujem trend minimalizmu, inteligentného minimalizmu. Menej symbolov, ornamentov, dekorov. Skôr sa z nej chceme niečo dozvedieť, iniciály včelára. Dá sa na nich ale ešte výraznejšie popracovať. Práve v rovine toho príbehu – ja som včelár odtiaľ a odtiaľ a med robím takto a takto. Vinári to už takto dnes viac menej úspešne robia. Etiketa má byť čistá, elegantná, jasná, ako farba medu. Nemusíme však ísť iba cestou transparentných etikiet.

Čo vravíš na alternatívne etikety v podobe kartičiek na šnúrke, či nálepky na viečkach pohárov?

Berim to ako niečo tiež pekné. Tam sa dá kreatíva tiež uplatniť. Navyše to napomáha recyklácii, keď si tie isté poháre prinesie zákazník k včelárovi každý rok, aby mu ich naplnil.

Ako hodnotíš ako dizajnér náš klasický slovenský sklenený pohár na med?

Má to podobný príbeh ako náš „horčičák“. Nájdu sa na chatách a chalupách stále. Takisto tieto poháre sú ikonické, Každý vie, že sú na med. Je ale škoda, že ten pohár od socializmu neprešiel redizajnom. Mohol byť už dnes sofikistovanejší. Tak ako fľaša na olivový olej, by totiž napríklad potreboval niečo, čo nám pomôže pri jeho nalievaní a dávkovaní. Vybrať med z tohto pohára bez toho, aby som sa nepokvapkal chce umenie. Tu mohol prejsť zmenami a mohol byť modernejší. Tiež každý potravinár od čias Coca-Coly vie, že nezdraží produkt, ale zmenší balenie. To platí aj pre včelárov, ktorí sa obávajú zvýšiť cenu. Menšie balenie môže pomôcť aj v tejto oblasti. Stále sa predáva med v starom plastovom macíkovi. To je úžasné. Stále to má odkaz a je to veľmi používateľsky príjemné pre deti. A má to odkaz, každý vie, že v macíkovi nebude ocot, ale med. A pre deti je to super pomôcka, ktorá ich naučí konzumovať med.

Posledná otázka, ktorá možno presvedčí nerozhodnutých. Nakoľko dokáže dobrá etiketa navýšiť cenu, hodnotu dobrého medu?

Odpoviem, cez vinársku problematiku. Vína máme za 3, za 9. za 19, aj za 29 eur a stále je to biele či červené víno. Teda cena sa dá značkou a etiketou zdvihnúť aj o 100%. Navyše keď vieme a naučíme zákazníka pravidlu, že dobrého veľa nebýva. A to platí práve pre med. Včelári sa nemusia báť zdvihnúť ceny, ponúkajú komoditu, ktorá keď je poctivá, vie svoju cenu obhájiť. Báť by sa mali tí, čo predávajú cukor namiesto medu.

Michal Petruška

Rozhovor bol uverejnený v októbrovom vydaní časopisu Dymák. Aj toto číslo nájdete na našich predajných miestach, ktorých zoznam je tu.